Mnohým neprajníkom sa môže zdať, že Slovania v tomto svete už neexistujú ani ako pojem, ani ako historický fenomén, ba dokonca ani ako slovo. Alebo existujú iba dajaké zvyšky, akési ozveny, ktoré čochvíľa stíchnu. Bohvie, možno to tak nakoniec aj bude, ale pokým Slovania existujú aspoň v podobe zvyškov či ozvien, nájdu sa aj ľudia, ktorí sa budú snažiť pochopiť podstatu slovanstva. K nim patrí aj autor týchto úvah. Začnime slovami. "Slovania" je slovo živé, dokonca aj celkom nevzdelaní predstavitelia rôznych slovanských národov, navzájom od seba vzdialení od tisícky kilometrov, doteraz o sebe, ktovie prečo, navzájom vedia, že sú Slovania. Napríklad, väčšina Rusov z Vladivostoku nielenže vie o Srboch, Čechoch alebo Poliakoch, že sú tiež Slovania, ale títo Rusi z Ďalekého východu, napriek svojej vzdialenej geografickej polohe, majú určitý stabilný vzťah k slovanským národom. Vzťah väčšinou pozitívny. Mnohí z nich úprimne povedia "naši bratia Slovania", hoci panslavizmus ako oficiálna doktrína ruského štátu prestal jestvovať takmer pred sto rokmi. Zatiaľ čo "naši bratia Číňania" alebo "naši bratia Japonci" nepovie nikto, hoci títo "bratia" sú celkom neďaleko nich.
Na opačnom konci slovanského sveta, 12 000 kilometrov od Vladivostoku, výrazne ponemčení Česi vám vymenujú ak aj nie všetky, tak mnohé slovanské národy. A sami sa tiež zaradia medzi Slovanov, hoci budú pritom pôsobiť smutne, priam zahanbene. Pokračovanie na: Národný Inštitút Francois Marie Voltaire, ikona TREZOR, téma: Slovanský marš