Romann
S fenoménom separatistické a dezintegračné tendencie sa na Slovensku stretávame, ale ich pôvod, dôsledky a interpretácie nie sú v našej historiografii rovnako interpretované. V našom krátkom príspevku chceme poukázať na to, prečo u nás k nim dochádzalo a aké politické či kultúrne sily a predstavitelia za nimi stáli a aké ciele sledovali. Podľa nášho názoru ich vznik súvisel s historickou skutočnosťou, že Slovensko v minulosti nemalo samosprávne postavenie a k nemu patriace inštitúcie a centrum s vlastnou feudálnou vládnucou vrstvou a novej dobe početnejšou strednou triedou. Slováci neboli uznaní za národ, ale iba za ľud bez nárokov na národnostné práva. V takomto postavení a podmienkach politického, spoločenského a kultúrneho života stávali sa ľahko objektom separatistických a dezintegračných snáh. V starších prácach národných buditeľov a historikov sa nestretávame s takými pojmami. V dobových dielach J. Hrdličku, J. Čaploviča a J. Palkoviča sa vymedzujú hranice slovenského národa od Dunaja po Tisu s popisom etnografických znakov, jeho reči a života, v ktorých nenachádzame zmienky a oddeľovaní a odtrhnutí sa od celku. Takéto tendencie sa prejavili v pokusoch vládnucich kruhov o ovplyvňovanie jazykového vývoja na Slovensku, kedy v staršom období spisovným jazykom bola bibličtina, v obrodeneckom bernoláčtina a v obmedzenom okruhu zemplínčina. Zo strany vládnucich kruhov boli to tendencie dezintegračné. S istými separatistickými prejavmi sa stretávame v štyridsiatych rokoch, keď sa v jazykových sporoch z východného Slovenska ozývali hlasy proti štúrovčine ako spisovnému jazyku, a na druhej strane na podporu bibličtiny. J. Záborský v Hlasoch odmietol štúrovčinu. Nesúhlas niekoľkých Šarišanov so štúrovčinou bol motivovaný tým, ako o tom píše J.Sekčík, evanjelický farár košický, rodák zo Šariša, že bibličtina,“ je u nás bohoslužobným jazykom, rečou posvátnou, v ktorej Šarišanom najradšej číta.“ O niekoľko rokov neskôr sa zo Šariša ozývali hlasy na podporu staroslovenčiny. V šesťdesiatych rokoch sa v Šariši sformovala skupina odnárodnenej inteligencie z radov katolíckych kňazov, ktorí sa vyhlásili za zástupcov ľudu s vyhlásením, že Štúra, Hurbana a Hodžu nepoznajú a že „ľud slovenski predmenovanich panoch nikdi za svojich vodcoch uznac nebudze.“ Ďalej na: Národný Inštitút Francois Marie Voltaire, ikona TREZOR, téma: Separatistické a dezintegračné tendencie voči Slovákom v 19. a 20. storočí
