karla23
https://slovenskydohovorzarodinu.sk/clanky/ruzenec-zbran-silnejsia-nez-atomova-bomba/
Písal sa rok 1945, keď Spojené štáty počas 2. svetovej vojny použili atómové zbrane – 6. augusta v Hirošime a 9. augusta v Nagasaki. Počas výbuchu v Hirošime bolo okamžite mŕtvych viac ako 78 000 ľudí. Skupina jezuitov bola len 1 kilometer od epicentra výbuchu zázračne uchránená pred explóziou v Hirošime vďaka modlitbám, najmä modlitbe ruženca. Podobný scenár sa o tri dni zopakoval aj v Nagasaki, u františkánov. Aj tu sa ukazujú ako pravdivé slová Panny Márie – „ruženec je mocnejšia zbraň než atómová bomba.“
Šiesteho augusta 1945 boli ôsmi otcovia jezuiti na fare pri kostole Nanebovzatia Panny Márie v Hirošime. Akurát sa skončila omša a chceli sa naraňajkovať. Avšak ich pozornosť zrazu upútal záblesk svetla. Nasledoval ďalší výbuch, hrôzostrašnejší. Burácanie naplnilo vzduch.
„Bol to jeden z najdesivejších zážitkov,“ vyjadrili sa. Misionári žili celé tri dni v pekle ohňa a dymu. V ich okolí okrem fary neostalo nič. Všetky budovy boli zrovnané so zemou. Osemdesiattisíc ľudí v sekunde zomrelo. Uprostred spálených tiel, kostier a všetkou tou škodou, len osem blokov od miesta dopadu bomby (presne 1 kilometer), zostala zázračne nepoškodená dvojposchodová fara. Budova nevykazovala žiadne zjavné poškodenia, ani okná dokonca neboli rozbité. Keď prípad vyšetrovali, zistilo sa, že budovu obývali ôsmi nemeckí kňazi – jezuiti, ktorí boli všetci úplne v poriadku, utŕžili len niekoľko drobných zranení. Rátali ale s vážnymi zdravotnými následkami.
Písal sa rok 1945, keď Spojené štáty počas 2. svetovej vojny použili atómové zbrane – 6. augusta v Hirošime a 9. augusta v Nagasaki. Počas výbuchu v Hirošime bolo okamžite mŕtvych viac ako 78 000 ľudí. Skupina jezuitov bola len 1 kilometer od epicentra výbuchu zázračne uchránená pred explóziou v Hirošime vďaka modlitbám, najmä modlitbe ruženca. Podobný scenár sa o tri dni zopakoval aj v Nagasaki, u františkánov. Aj tu sa ukazujú ako pravdivé slová Panny Márie – „ruženec je mocnejšia zbraň než atómová bomba.“
Šiesteho augusta 1945 boli ôsmi otcovia jezuiti na fare pri kostole Nanebovzatia Panny Márie v Hirošime. Akurát sa skončila omša a chceli sa naraňajkovať. Avšak ich pozornosť zrazu upútal záblesk svetla. Nasledoval ďalší výbuch, hrôzostrašnejší. Burácanie naplnilo vzduch.
„Bol to jeden z najdesivejších zážitkov,“ vyjadrili sa. Misionári žili celé tri dni v pekle ohňa a dymu. V ich okolí okrem fary neostalo nič. Všetky budovy boli zrovnané so zemou. Osemdesiattisíc ľudí v sekunde zomrelo. Uprostred spálených tiel, kostier a všetkou tou škodou, len osem blokov od miesta dopadu bomby (presne 1 kilometer), zostala zázračne nepoškodená dvojposchodová fara. Budova nevykazovala žiadne zjavné poškodenia, ani okná dokonca neboli rozbité. Keď prípad vyšetrovali, zistilo sa, že budovu obývali ôsmi nemeckí kňazi – jezuiti, ktorí boli všetci úplne v poriadku, utŕžili len niekoľko drobných zranení. Rátali ale s vážnymi zdravotnými následkami.
