hary01
Potom, ako sa Pavol Kolesár rozhodol medzi prvými postaviť proti psychickému a fyzickému útlaku svojho kórejského zamestnávateľa, na svetlo sveta sa dostávajú ďalšie hrôzostrašné výpovede zamestnancov. Dve z nich Vám teraz sprostredkujeme. I. Monika, 21 rokov: „Ak začnú ľudia odpadávať, potom zistíme, koľko nadčasov im môžme dávať.“
Nuž, bohužiaľ mám s tým skúsenosti. Pracovala som v celosvetovej kórejskej firme v Galante 2 roky a teda tam, keď bola sezóna, ľudia makali, kým vládali. Dokonca jeden z manažérov raz vyhlásil, že nás budú dlhšie čo dlhšie nechávať na nadčasoch, kým nezistia, dokedy ľudia vládzu „robotovať“, povedal dokonca: „Ak začnú ľudia odpadávať, potom zistíme, koľko nadčasov im môžme dávať.“
Je to dosť smutné, nehovoriac o podmienkach, v ktorých musia zamestnanci pracovať. Skladníci v zime mrznú na rampách, v lete odpadávajú v teple. Keď sme sa spýtali vedúcich, prečo nedostaneme fukáre, povedali, že to stojí peniaze, ale to, že nás stojí lekár tiež financie, nikoho nezaujímalo. Nehovoriac o tom, že ak bol niekto dlhšie na PN ako týždeň, tak v momente letel. Človek sa nemohol ani vyčúrať, či sa ísť napiť, pretože bol automaticky zaradení medzi problémových zamestnancov.
Neraz som bola svedkom toho, ako team leaderi doslova vrieskali po ľuďoch, akí sú nemožní, hlúpi, nevzdelaní a leniví. Nadávali im do debilov a neschopných ľudí. Ja osobne som bola diskriminovaná a terorizovaná svojou nadriadenou, ktorá ma neustále atakovala. Vyhlásila, že mi nedá pokoj, kým nedám výpoveď a to všetko pre to, že som jej nebola sympatická. Svoj sľub aj dodržala, dovtedy si nedala pokoj, kým som neodišla na iné oddelenie. Vymýšľala si na mňa nepravdivé lži. Klamala, že svoju prácu nerobím dobre a dokonca mi kradla materiál, pričom vedela, že mám zaň finančnú zodpovednosť.
Úplne chápem Pavla Kolesára (reakcia na Prop.sk) a vlastne som na neho hrdá, že sa dokázal postaviť teroru, ktorý prevláda v kórejských firmách, kde si myslia, že sú všemohúci a ľudia, bez ktorých by vlastne nemohli ani fungovať, sú pre nich len obyčajná spodina, do ktorej si môžu utierať svoje nohy...
Úplne chápem Pavla!
Nuž, bohužiaľ mám s tým skúsenosti. Pracovala som v celosvetovej kórejskej firme v Galante 2 roky a teda tam, keď bola sezóna, ľudia makali, kým vládali. Dokonca jeden z manažérov raz vyhlásil, že nás budú dlhšie čo dlhšie nechávať na nadčasoch, kým nezistia, dokedy ľudia vládzu „robotovať“, povedal dokonca: „Ak začnú ľudia odpadávať, potom zistíme, koľko nadčasov im môžme dávať.“
Je to dosť smutné, nehovoriac o podmienkach, v ktorých musia zamestnanci pracovať. Skladníci v zime mrznú na rampách, v lete odpadávajú v teple. Keď sme sa spýtali vedúcich, prečo nedostaneme fukáre, povedali, že to stojí peniaze, ale to, že nás stojí lekár tiež financie, nikoho nezaujímalo. Nehovoriac o tom, že ak bol niekto dlhšie na PN ako týždeň, tak v momente letel. Človek sa nemohol ani vyčúrať, či sa ísť napiť, pretože bol automaticky zaradení medzi problémových zamestnancov.
Neraz som bola svedkom toho, ako team leaderi doslova vrieskali po ľuďoch, akí sú nemožní, hlúpi, nevzdelaní a leniví. Nadávali im do debilov a neschopných ľudí. Ja osobne som bola diskriminovaná a terorizovaná svojou nadriadenou, ktorá ma neustále atakovala. Vyhlásila, že mi nedá pokoj, kým nedám výpoveď a to všetko pre to, že som jej nebola sympatická. Svoj sľub aj dodržala, dovtedy si nedala pokoj, kým som neodišla na iné oddelenie. Vymýšľala si na mňa nepravdivé lži. Klamala, že svoju prácu nerobím dobre a dokonca mi kradla materiál, pričom vedela, že mám zaň finančnú zodpovednosť.
Úplne chápem Pavla Kolesára (reakcia na Prop.sk) a vlastne som na neho hrdá, že sa dokázal postaviť teroru, ktorý prevláda v kórejských firmách, kde si myslia, že sú všemohúci a ľudia, bez ktorých by vlastne nemohli ani fungovať, sú pre nich len obyčajná spodina, do ktorej si môžu utierať svoje nohy...
Úplne chápem Pavla!
