hary01
BRATISLAVA - S prácou v zahraničí majú skúsenosti mnohí Slováci. Niektorí ich hodnotia ako "hrozné", aj keď extrému skúsenosť, akú zažili Poliaci v Taliansku (pozri súvisiaci článok), sme zatiaľ nezaznamenali. Mnohí Slováci majú skôr dobré spomienky na ľudí a sú spokojní aj so zárobkom.
Tridsatnik Peter z Trenčína mal na Slovensku dobrú prácu v dodávateľskej firme automobilky. Túžil však spoznať Škandináviu. Toto leto si teda zobral polročné neplatené voľno a našiel si prácu na farme vo Švédsku. Prácu mu sprostredkoval miestny trenčiansky podnikateľ srbského pôvodu, ktorý sa na Slovensku usadil v čase vojny na Balkáne. Sprostredkovanie mal síce zapísané v živnostenskom oprávnení, no nemal naň licenciu od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Takáto licencia je zárukou spoľahlivosti. Za prácu a sprostredkovanie však nechcel peniaze, odmenu mal dohodnutú so švédskym zamestnávateľom, tiež Srbom, ktorého poznal z bývalej Juhoslávie.
"Bola to riadna drina," hovorí o práci - sadení uhoriek - Peter. "Celý deň sme boli v predklone a v obrovskom teple v skleníkoch." Práca sa začínala o siedmej, o deviatej bola presne 20-minútová prestávka, ďalšia prestávka bola medzi 12.00 a 12.45, potom sa pracovalo podľa potreby do 16., ale aj do 19. hodiny, a to šesť dní v týždni.
Peter zarobil v prepočte tisíc slovenských korún na deň, bez ohľadu na odpracované hodiny. Za zmienku stojí, že pri sadení platil zákaz hovoriť po slovensky. Za každou zle nasadenou sadenicou nasledoval krik a nadávanie.
Do Rakúska chodí už viac ako tri roky opatrovať starých ľudí Alena z Považskej Bystrice. Vystriedala niekoľko rodín. Má veľmi dobrú skúsenosť napriek tomu, že aj ona využila služby agentúry bez licencie. Teraz je pri Innsbrucku, opatruje vždy dva týždne a dva týždne je doma na Slovensku.
V Londýne je už dnes silná komunita Slovákov a Čechov. Skúsenosti si vymieňajú dokonca na špeciálnej internetovej stránke www.londyn.sk. Slúži ako zoznamka, ponuka pracovných miest v celej Británii, sú tu návody ako prežiť v Londýne, ale aj zoznam, kde sa dajú v Londýne kúpiť slovenské potraviny od korbáčikov po sójové rezy. Nakupovať možno aj on-line.
Skúsenosti s prácou v Británii sú rôzne. Petr Malijovský píše, že na farme, kde zbieral jahody, boli najjemnejšími nadávkami slová "leniví bastardi a opice z Východu". Tridsaťdvaročný Ľuboš zase opisuje, ako odišiel do Londýna bez toho, aby mal sľúbené akékoľvek miesto a vedel po anglicky. Našiel si prácu ako upratovač fitnescentra za šesť liber na hodinu. "Keď chcete pracovať, prácu si nájdete. Ale ak neviete jazyk a nemáte prax, nečakajte kvalitu. Musíte sa uspokojiť s akoukoľvek prácou a za minimálnu mzdu," píše.
V Londýne pracuje aj študent Vysokej školy ekonomickej v Bratislave Tomáš. Na rok prerušil štúdium a odišiel si zarobiť na školu a na vybavenie, najmä počítač. Pracuje v sklade výrobcu CD nosičov. Berie všetky nadčasy, pracuje 12 hodín denne, aby zarobil čo najviac. Prácu mu našla slovenská agentúra, za čo jej musel odviesť 50 percent z prvých výplat.
Podľa údajov ministerstva práce pracuje najviac Slovákov v Česku (76-tisíc), vo Veľkej Británii (36-tisíc), v Maďarsku (20-tisíc), Rakúsku (7-tisíc) a Taliansku (7-tisíc).
Tridsatnik Peter z Trenčína mal na Slovensku dobrú prácu v dodávateľskej firme automobilky. Túžil však spoznať Škandináviu. Toto leto si teda zobral polročné neplatené voľno a našiel si prácu na farme vo Švédsku. Prácu mu sprostredkoval miestny trenčiansky podnikateľ srbského pôvodu, ktorý sa na Slovensku usadil v čase vojny na Balkáne. Sprostredkovanie mal síce zapísané v živnostenskom oprávnení, no nemal naň licenciu od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Takáto licencia je zárukou spoľahlivosti. Za prácu a sprostredkovanie však nechcel peniaze, odmenu mal dohodnutú so švédskym zamestnávateľom, tiež Srbom, ktorého poznal z bývalej Juhoslávie.
"Bola to riadna drina," hovorí o práci - sadení uhoriek - Peter. "Celý deň sme boli v predklone a v obrovskom teple v skleníkoch." Práca sa začínala o siedmej, o deviatej bola presne 20-minútová prestávka, ďalšia prestávka bola medzi 12.00 a 12.45, potom sa pracovalo podľa potreby do 16., ale aj do 19. hodiny, a to šesť dní v týždni.
Peter zarobil v prepočte tisíc slovenských korún na deň, bez ohľadu na odpracované hodiny. Za zmienku stojí, že pri sadení platil zákaz hovoriť po slovensky. Za každou zle nasadenou sadenicou nasledoval krik a nadávanie.
Do Rakúska chodí už viac ako tri roky opatrovať starých ľudí Alena z Považskej Bystrice. Vystriedala niekoľko rodín. Má veľmi dobrú skúsenosť napriek tomu, že aj ona využila služby agentúry bez licencie. Teraz je pri Innsbrucku, opatruje vždy dva týždne a dva týždne je doma na Slovensku.
V Londýne je už dnes silná komunita Slovákov a Čechov. Skúsenosti si vymieňajú dokonca na špeciálnej internetovej stránke www.londyn.sk. Slúži ako zoznamka, ponuka pracovných miest v celej Británii, sú tu návody ako prežiť v Londýne, ale aj zoznam, kde sa dajú v Londýne kúpiť slovenské potraviny od korbáčikov po sójové rezy. Nakupovať možno aj on-line.
Skúsenosti s prácou v Británii sú rôzne. Petr Malijovský píše, že na farme, kde zbieral jahody, boli najjemnejšími nadávkami slová "leniví bastardi a opice z Východu". Tridsaťdvaročný Ľuboš zase opisuje, ako odišiel do Londýna bez toho, aby mal sľúbené akékoľvek miesto a vedel po anglicky. Našiel si prácu ako upratovač fitnescentra za šesť liber na hodinu. "Keď chcete pracovať, prácu si nájdete. Ale ak neviete jazyk a nemáte prax, nečakajte kvalitu. Musíte sa uspokojiť s akoukoľvek prácou a za minimálnu mzdu," píše.
V Londýne pracuje aj študent Vysokej školy ekonomickej v Bratislave Tomáš. Na rok prerušil štúdium a odišiel si zarobiť na školu a na vybavenie, najmä počítač. Pracuje v sklade výrobcu CD nosičov. Berie všetky nadčasy, pracuje 12 hodín denne, aby zarobil čo najviac. Prácu mu našla slovenská agentúra, za čo jej musel odviesť 50 percent z prvých výplat.
Podľa údajov ministerstva práce pracuje najviac Slovákov v Česku (76-tisíc), vo Veľkej Británii (36-tisíc), v Maďarsku (20-tisíc), Rakúsku (7-tisíc) a Taliansku (7-tisíc).
