hary01
Švajčiari opäť potvrdili, že na svetovú špičku v životnej úrovni naozaj patria. Potvrdzuje to aj najnovší rebríček amerického prestížneho magazínu Forbes -Zürich a Ženeva sú totiž dvoma mestami s najvyššou priemernou hodinovou mzdou. Po zdanení dostávajú zamestnanci takmer 16, respektíve 14,30 eura na hodinu.
Naše hlavné mesto sa v rebríčku najlepšie platených miest ani neobjavilo. Človek v Bratislave priemerne zarobí vyše troch eur za hodinu práce. "Tieto rozdiely sú celkom logické. V mestách, kde je vysoká mzda, sú pochopiteľne aj vysoké náklady na život. Ďalším faktorom vplývajúcim na výšku
miezd je koncentrácia firiem alebo odvetví s vyššou pridanou hodnotou. Vo Švajčiarsku je to napríklad bankovníctvo, elektronika, ale aj informačné technológie pre finančný sektor,“ komentoval pre HN hlavný analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo.
Rozdiely sú zrejmé aj medzi hlavnými mestami v stredoeurópskom regióne. V Prahe je priemerná mzda po zdanení v prepočte 3,6 eura na hodinu, v Budapešti je to iba niečo viac ako dve eurá
. Naproti tomu priemerný Viedenčan zarobí takmer 10 eur
v čistom.
iPod za koľko?
Potvrdzuje to aj švajčiarska banka
UBS, ktorá prieskum spracovala. "Švajčiarsko obstálo tak dobre
v dôsledku silného finančného sektora a svojej malej rozlohe. Má veľmi špecializované produkty a finančné služby. Toto odvetvie, pochopiteľne, ovplyvňuje výšku miezd,“ cituje Forbes Michaela Ryana z banky USB.
Napriek tomu, že väčšinou platí
- čím vyššie ceny, tým vyššia mzda - nemusí to tak byť za každých okolností. Kým v Zürichu priemerný zamestnanec musí odpracovať na 8 gigový iPod nano deväť hodín, v Bratislave naň zarobí za viac ako týždeň. "Sme rozvíjajúcou sa ekonomikou
. My tie stupne životnej úrovne iba dobiehame,“ vysvetlil Vaňo. Podľa neho sme na dobrej ceste
, pretože po úspešnom vstupe do eurozóny Západu máme čo ponúknuť, napríklad dostatok kancelárskych priestorov štandardu, na ktorý sú v západnej Európe zvyknutí. Veľké zahraničné firmy už dnes presúvajú svoje kancelárie do lacnejších miest, napríklad Google sídli vo Wroclavi.
Bratislava by sa mala stať ešte príťažlivejšou práve vďaka tomu, že už máme euro. "Na najvyšších miestach tohto rebríčka sú kozmopolitné centrá, ktoré na tie najlepšie platené pozície nepriťahujú iba miestnych, ale mozgy z celej Európy, ak nie z celého sveta. Nevidím dôvod, prečo by sa Bratislava nemohla usilovať o priblíženie sa k tomuto štandardu,“ dodal Vaňo. V rebríčku čistej priemernej hodinovej mzdy je za Zürichom a Ženevou na treťom mieste New York. Z prvej dvadsiatky je až štrnásť hlavných miest západoeurópskych štátov. Popri dvoch švajčiarskych najväčších mestách ide o Dublin, Luxemburg, Kodaň, Oslo, Helsinki, Mníchov, Frankfurt, Brusel, Viedeň, Londýn, Berlín a Amsterdam. Dopĺňajú ich štyri americké mestá - okrem New Yorku je to Los Angeles, Miami, Chicago, Sydney a Tokio.
Podľa magazínu Forbes je dôvodom úspechu európskych metropol najmä oslabenie dolára v minulom roku. Z podobného dôvodu sa prepadol aj Londýn. Kým minulý rok sa nachádzal na druhom mieste, pre slabú libru je dnes až osemnásty.
Záleží od daní
Konečnú výšku zárobku ovplyvňujú i dane a odvody. Napríklad v Kodani má priemerný zamestnanec na výplatnej páske 23 eur, no do vrecka sa mu po zaplatení daní a sociálneho poistenia dostane o desať a pol eura menej
. Druhé najokliesnenejšie mzdy sú v Mníchove, Amsterdame, Osle a vo Frankfurte. Na konci zoznamu
73 miest je Bombaj, kde ľudia priemerne zarábajú iba 84 centov na hodinu.
Švajčiari robia rebríček 73 svetových miest od roku 1971 každé tri roky. Zohľadňujú pri ňom hodinové mzdy, dane a pracovný čas naprieč štrnástimi profesiami.
Naše hlavné mesto sa v rebríčku najlepšie platených miest ani neobjavilo. Človek v Bratislave priemerne zarobí vyše troch eur za hodinu práce. "Tieto rozdiely sú celkom logické. V mestách, kde je vysoká mzda, sú pochopiteľne aj vysoké náklady na život. Ďalším faktorom vplývajúcim na výšku
miezd je koncentrácia firiem alebo odvetví s vyššou pridanou hodnotou. Vo Švajčiarsku je to napríklad bankovníctvo, elektronika, ale aj informačné technológie pre finančný sektor,“ komentoval pre HN hlavný analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo.
Rozdiely sú zrejmé aj medzi hlavnými mestami v stredoeurópskom regióne. V Prahe je priemerná mzda po zdanení v prepočte 3,6 eura na hodinu, v Budapešti je to iba niečo viac ako dve eurá
. Naproti tomu priemerný Viedenčan zarobí takmer 10 eur
v čistom.
iPod za koľko?
Potvrdzuje to aj švajčiarska banka
UBS, ktorá prieskum spracovala. "Švajčiarsko obstálo tak dobre
v dôsledku silného finančného sektora a svojej malej rozlohe. Má veľmi špecializované produkty a finančné služby. Toto odvetvie, pochopiteľne, ovplyvňuje výšku miezd,“ cituje Forbes Michaela Ryana z banky USB.
Napriek tomu, že väčšinou platí
- čím vyššie ceny, tým vyššia mzda - nemusí to tak byť za každých okolností. Kým v Zürichu priemerný zamestnanec musí odpracovať na 8 gigový iPod nano deväť hodín, v Bratislave naň zarobí za viac ako týždeň. "Sme rozvíjajúcou sa ekonomikou
. My tie stupne životnej úrovne iba dobiehame,“ vysvetlil Vaňo. Podľa neho sme na dobrej ceste
, pretože po úspešnom vstupe do eurozóny Západu máme čo ponúknuť, napríklad dostatok kancelárskych priestorov štandardu, na ktorý sú v západnej Európe zvyknutí. Veľké zahraničné firmy už dnes presúvajú svoje kancelárie do lacnejších miest, napríklad Google sídli vo Wroclavi.
Bratislava by sa mala stať ešte príťažlivejšou práve vďaka tomu, že už máme euro. "Na najvyšších miestach tohto rebríčka sú kozmopolitné centrá, ktoré na tie najlepšie platené pozície nepriťahujú iba miestnych, ale mozgy z celej Európy, ak nie z celého sveta. Nevidím dôvod, prečo by sa Bratislava nemohla usilovať o priblíženie sa k tomuto štandardu,“ dodal Vaňo. V rebríčku čistej priemernej hodinovej mzdy je za Zürichom a Ženevou na treťom mieste New York. Z prvej dvadsiatky je až štrnásť hlavných miest západoeurópskych štátov. Popri dvoch švajčiarskych najväčších mestách ide o Dublin, Luxemburg, Kodaň, Oslo, Helsinki, Mníchov, Frankfurt, Brusel, Viedeň, Londýn, Berlín a Amsterdam. Dopĺňajú ich štyri americké mestá - okrem New Yorku je to Los Angeles, Miami, Chicago, Sydney a Tokio.
Podľa magazínu Forbes je dôvodom úspechu európskych metropol najmä oslabenie dolára v minulom roku. Z podobného dôvodu sa prepadol aj Londýn. Kým minulý rok sa nachádzal na druhom mieste, pre slabú libru je dnes až osemnásty.
Záleží od daní
Konečnú výšku zárobku ovplyvňujú i dane a odvody. Napríklad v Kodani má priemerný zamestnanec na výplatnej páske 23 eur, no do vrecka sa mu po zaplatení daní a sociálneho poistenia dostane o desať a pol eura menej
. Druhé najokliesnenejšie mzdy sú v Mníchove, Amsterdame, Osle a vo Frankfurte. Na konci zoznamu
73 miest je Bombaj, kde ľudia priemerne zarábajú iba 84 centov na hodinu.
Švajčiari robia rebríček 73 svetových miest od roku 1971 každé tri roky. Zohľadňujú pri ňom hodinové mzdy, dane a pracovný čas naprieč štrnástimi profesiami.
