pitu47:

znalec ?

😎 😛

hary01:

Pitu47 tuto temu uz nemozem rozoberat,ale na slovensku aj medzi vami emigrantami je vela ludi,ktory ti povedia to co ja,socializmus mal aj dobre stranky.Tuto temu uzatvaram uz.

jeden jediny argument prosim...

problem je, ze ty si len zbabela krysa a priamemu suboju sa vyhybas. asi vies, ako by si dopadol. tvoje vzdelanie, vedomosti a skusenosti sa jednoducho nedaju ani len porovnavat trebars s mojimi... alebo to chces skusit? 😉

Burgi Ty vzdelany clovek ani mudry niesi,taki ludia sa spravaju inac,Ty si sedliak z lazov nic ine.😢

hary01:

Burgi Ty vzdelany clovek ani mudry niesi,taki ludia sa spravaju inac,Ty si sedliak z lazov nic ine.😢

to je tvoja odpoved na vyzvu do diskusie? 😎

s Tebou sa neda viest diskusiu,lebo Ty vidis len jeden smer ,nevies sa obzriet ani do prava ani do lava ani pouvazovat,ty vidis len jeden pravicovy smer,vidis za vsetkym len peniaze a najlepsie politika aka je u teba je pravicova,ale ja som si nevsimol,ze by za 20r sa mali ludia lepsie na slovensku,to ze fico a spol nieje onic lepsi mi je jasne,len nerozumiem tvojej retorike,ja nepatrim ani k lavici ani k pravici,lebo viem,ze na slovensku je jedno kto bude pri moci,zlepsie zivota obycajneho cloveka je v nedohladne,reci otom,ze sme mali socializmus neberiem,sme 20r po zmene,takze na vysledky bol uz davno dostatok casu.

par prispevkov z netu,par inych nazorov....

chod sa pozriet do Norska, Svedska...aby si mal predstavu o com je vobec debata....potom mozno pochopis, ako sa da robit uspesna hospodarska politika aj inak, ako len zbedacovanim poctivo pracujucich.

Chudobou je v Česku ohrozených 18 percent všetkých deti. Pritom v rodinách nezamestnaných a neúplných domácností, kde chýba otec či matka, sa podiel takto ohrozených deti pohybuje medzi 43. až 50. percentami. Vyplývá to zo štúdie Príjmová chudoba a materiálna deprivácia deti v Česku, ktorú vypracoval Výzkumný ústav práce a sociálních věcí. "Chudoba v českých podmínkách neznamená hlad, nebo že by se děti v otrhaných šatech třásly chladem. Mají ale ztížený přístup ke vzdělání, k počítačům, ztíženou možnost absolvovat dobré školy, využívat zájmové kroužky, rozvíjet svůj intelekt, smysluplně trávit svůj čas, jezdit s rodiči na dovolenou či se spolužáky do škol v přírodě," uviedla inalytička Martina Hronová. Dodávam, že ruka v ruke k tomu ide školská šikana a ekonomický rasizmus - kto nemá značkové oblečenie či model telefonu prave "in", je out...

Neustala propaganda v ceskych mediach slavila uspech.

Casto sa zabuda ze aj za komunistou boli volby a tiez sa volilo pod tvrdym totalnym medialnym tlakom .

tento anonymny prispevok zvlast pisem pre heavyho....


chod sa pozriet do Norska, Svedska...aby si mal predstavu o com je vobec debata....potom mozno pochopis, ako sa da robit uspesna hospodarska politika aj inak, ako len zbedacovanim poctivo pracujucich.

podobne je to aj vo Svajciarsku.

hary01:

s Tebou sa neda viest diskusiu,lebo Ty vidis len jeden smer ,nevies sa obzriet ani do prava ani do lava ani pouvazovat,.

Hovorime stale o socializme, alebo uz zase zahmlievas a bocis? Stale tu tie dobre stranky chybaju... a boli az tak dobre, ze experiment socializmus prezil len na Kube a KLDR, Ty dobra stranka...

boze, zase par skopirovanych prispevkov z netu...🙄

hary01:

tento anonymny prispevok zvlast pisem pre heavyho....


chod sa pozriet do Norska, Svedska...aby si mal predstavu o com je vobec debata....potom mozno pochopis, ako sa da robit uspesna hospodarska politika aj inak, ako len zbedacovanim poctivo pracujucich.

podobne je to aj vo Svajciarsku.

Ako, vo co go? Skus popisat, ako sa robi uspesna hospodarska politika v tychto dvoch severskych krajinach, ja nemam ani potuchy. Ale, ked uz sme pri Svedsku, velmi rad nacuvam hlupakom, ktory sermuju Svedskom, vynasaju do neba ich socialne vyhody. Nikdy tam neboli a o Svedsku nevedia nic. To bolo. To bolo v sedemdesiatych rokoch, ked si to Svedi mohli dovolit. Tomu je uz ale davno koniec, to uz 25 rokov nie je pravda.
A ako to Ty hovoris? Statistika nepusti? Tak citaj:

Počas sociálnodemokratickej vlády Gorana Perssona utrpeli najväčšie straty chudobní občania. Nová európska štúdia dokazuje, že priemerný Švéd si zvýšil príjem trojnásobne v porovnaní s tým, čo zarába najmenej.

Britská agentúra na prieskum verejnej mienky Open Europe analyzovala vývoj príjmov a blahobytu (välfärd-wellfare) v krajinách EÚ počas posledných desiatich rokov.

Závery sú mimoriadne znepokojivé najmä pre Švédsko, na ktoré sa ukazuje ako na odstrašujúci príklad pre celú Európu.

Pod titulkom Mýtus o škandinávskom modele sa poukazuje radou faktov, že Švédsko v súťaži s ostatnými európskymi krajinami:

-v OECD kleslo z 5. miesta v roku 1990 na 14. miesto v roku 2003;

-podiel osôb s príjmom pod 150 000 SEK stúpol, zatiaľ čo v Európe dramaticky klesol;

-počet novovytvorených pracovných miest je vo Švédsku konštantný od roku 1981, pričom napríklad v Belgicku stúpol o 8 percent a v Írsku o 56 percent!

Namiesto toho, aby sa (takzvaný škandinávsky model) používal ako dobrý príklad, by sa mali politici Európskej únie od neho držať čo najďalej – dokazujú autori v 102-stranovom dokumente.

Vo svojom prieskume Open Europe, financovanom britskými podnikateľmi, dokazuje, že Švédi, ktorí zarábajú najmenej, majú počas desiatich rokov horší platový vývoj ako stredné príjmové kategórie.

Štatistika prebratá z londýnskej agentúry Euromonitor dokazuje, že príjmy desatiny populácie vo Švédsku, patriacej k najnižšej príjmovej kategórii, sa zvýšili o 9,7 percenta a zároveň príjmy strednej príjmovej kategórie sa zvýšili o 29,3 percenta.

V Británii bol vývoj oveľa priaznivejší - plus 59,2 percenta pre najnižšie a plus 71,5 percenta pre stredné prijmové kategórie.

Na počiatku roku 2004 mala Británia menší podiel chudobných ako Švédsko, konštatuje Open Europe.

Vo Švédsku sú reakcie na štatistiku zmiešané. Hlavný ekonóm odborov, Dan Andersson, je k výsledkom skeptický: „Na prvý pohľad neverím, že výsledky sú správne. Je veľmi komplikované porovnávať tento typ údajov medzi krajinami a pochybujem, že zahrnuli všetky faktory blahobytu ako napríklad penzijné poistenie alebo starostlivosť o starých“, hovorí.

Záver, že nízkopríjmové kategórie občanov mali relatívne nízky rast príjmov, zatiaľ čo napríklad v Írsku mali podstatne priaznivejší vývoj, agentúra dosiahla tým, že boli použité prístupy, ktoré by sa vo Švédsku pokladali za nespravodlivé, napríklad všeobecné zníženie daní a zmena pracovného práva. Ale vytvorilo sa tak viac pracovných miest a zvýšili sa príjmy.

Stefan Lundell, Londýn
(vyšlo v Dagens Industri, 18. 4. 2006, preložil Pavol Zlatoidský)

Mireckove Svedsko:

Švédsko bolo ešte v polovici 19. storočia veľmi chudobnou krajinou s takmer hladujúcim obyvateľstvom, neobmedzenou mocou kráľa a šľachty a obrovskou emigráciou – do prvej svetovej vojny sa najmä do USA vysťahovalo okolo milióna Švédov.

Rýchla industrializácia, ktorá nastala v druhej polovici 19. storočia, priniesla systém slobodného trhu a krajina začala postupne bohatnúť. Vďaka obchodu so zbraňami (a Nemeckom garantovanej neutralite) krajina zbohatla na oboch vojnách a povojnová koaličná vláda Tageho Erlandera vybudovala zo Švédska blahobytnú krajinu s tretím najvyšším životným štandardom na svete. Výrazne exportná a vysoko konkurencieschopná ekonomika bola zameraná najmä na produkciu s vysokou pridanou hodnotou – na elektroniku, strojárske výrobky, farmaceutiká, chémiu.

O takzvanom švédskom modeli sa začalo hovoriť koncom šesťdesiatych rokov, keď sociálnodemokratickú vládu zostavil Olof Palme, eurokomunista a romantický rojko, ktorý sa pokúšal spraviť zo Švédska najcivilizovanejšiu krajinu sveta. Hlavným volebným heslom socialistov bolo „istota a starostlivosť“ a blahobyt pre každého.

Prvou obeťou, ktorá vykrvácala na oltári ideológie, bolo švédske školstvo. Do krajnosti dovedený princíp rovnosti, ktorý pripomína Lysenkovu negáciu dedičnosti, zrušil v školách známkovanie ako škodlivé a odporujúce dogme o rovnosti. Učiteľ nemá šancu od detí čokoľvek vyžadovať, hodnotiť ich, ani ich hocijako motivovať.
Dnes švédske základné školy produkujú až 30 percent čiastočných alebo úplných analfabetov – osôb, ktoré nie sú schopné ani prečítať si noviny. Krajina má veľmi málo vysokoškolsky vzdelaných ľudí (19 percent).

Systém sa začal masívne rúcať v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Jednoducho už nebolo dosť tých, čo by platili dane. Podniky, ktoré ostali, stratili konkurencieschopnosť pre vysoké náklady spôsobené daňovým zaťažením. Kapitál sa sťahoval do iných štátov s priaznivejším daňovým prostredím a investície neprichádzali (veď kto by išiel podnikať za švédske dane).

Bolo nevyhnutné devalvovať menu. Nastala séria devalvácií, začala stúpať nezamestnanosť a ekonomika začala klesať. Blahobyt končil – pre pracujúcich i pre tých, ktorí nepracujú. Po tragickom konci, ktorý stihol Olofa Palmeho, zvíťazila pravica (vládu zostavoval Carl Bildt), ktorá musela nutne zaviesť silne reštriktívne opatrenia, čo jej však, pochopiteľne, prinieslo stratu popularity.

V roku 1994 zvíťazila opäť sociálna demokracia, ktorá zlízala smotanu z Bildtových reforiem. Vláda Görana Perssona je síce pragmatickejšia, ale stále postihnutá ideológiou, obsesiou starať sa o ľudí, pretože oni by to sami nevedeli, a rozhodovať o tom, ako majú míňať ich vlastné peniaze. (Jedna z vládnych strán má v programe zavedenie občianskeho platu – rovnakého platu pre všetkých. Našťastie nemá viac ako 5 % preferencií, všade inde by však takýto volebný program pokladali skôr za diagnózu.)

Vdaka pravicovým reformám sa podarilo prepad zastaviť, ale v rokoch 2001–2002 sa začal zasa. Dnes má Švédsko jeden z najnižších HDP v starej EU (nižší HDP má len Španielsko, Portugalsko a Grécko), približne 20 percent obyvateľstva je stále na nejakej forme sociálnej podpory – väčšina ako dlhodobo práceneschopní – zdravotníctvo je v štádiu kolapsu (na operácie sa čaká mesiace až roky, stomatologická starostlivosť je taká drahá, že si ju mnoho občanov nemôže vôbec dovoliť), je to krajina s najťažšie dostupným bývaním pre mladé rodiny v „starej“ EU, životná úroveň klesla z tretieho miesta na devätnáste a Švédsko je, v podstate opäť, v rámci Západu chudobná krajina, ktorá jasne ukazuje, kadiaľ cesta nevedie.

Švédsky model, a do istej miery aj všetky európske socialistické modely, vyprodukovali novú triedu ľudí – parazitov. Triedu, ktorá sa vyznačuje tým, že stratila schopnosť sa o seba postarať a nemá najmenšiu motiváciu sa to naučiť. Vie len jediné: ako využiť systém a má nepríjemnú vlastnosť: expandovať.

Treba si uvedomiť, že socialistické a sociálnodemokratické strany, ktoré vznikali v 19. storočí ako typické strany zamestnancov brániacich svoje práva, zmenili vývojom v eurorealite svoj charakter a stali sa stranami parazitov.
Stranami pracujúcich sú teraz strany stredopravé.

Mirecek, este dame nejake Svedsko, Ty buran?

😂 😂 😂
chlapci a preco sa tu bavite o Svedsku? ved sme v Rakusku 😂 😂 😂

dal si si namahu👍 len neviem ci si sa trafil do ciela😖

zollo:

dal si si namahu👍 len neviem ci si sa trafil do ciela😖

no o tom pochybujem, to je ako hrach na stenu hadzat 😳

zollo:

dal si si namahu👍 len neviem ci si sa trafil do ciela😖

Ma to svoje pozadie, kedysi ma to zaujimalo, vyspevovana krajina, ked som tam bol na hokeji, tak som si pripadal ako niekde vo Svidniku, tote hose, prazdne ulice, flasku dostanes len v specialnych predajnach od 20:00 vecer, no, hruza... zlata stredna Europa...