annasvec
15.11.2008 12:48 · Príspevkov: 600
Moje zazitky nie su z opatrovania v rodinach, ale tiez su to pribehy, ktore som zazila ako sestra v domove pre starych ludi. Niektore spomienky rokmi vyblednu, a na niektore si spominam, akoby sa stali vcera.
Bola som este kratku dobu zamestnana v domove a tak som vsetkych obyvatelov tak dobre nepoznala. Niektore izby boli dvojpostelove, a v jednej z tychto izieb nam v noci zomieral stary dedusko. Pokial kolegyna bola na inom poschodi , je som sedela pri dedkovi Franzovi, lebo sme toho nazoru, ze ani v hodinu odchodu z tohto sveta by nemal byt nikto sam.
Na vedlajsej posteli spal dedko Alois. Po polnoci dedko Franz odisiel navzdy a ja som isla do sesterskej izby zaznacit protokol. Oblek, koselu aj kravatu pripravili pribuzni uz vecer na vesiak, aby sme dedka dali do poriadku.Asi po dvadsiatich minutach som vysla z izvy pre sestry a kedze v noci je na chodbach len slabe osvetlenie, tak som si najprv nevsimla ze tu niekto naproti mne stoji.
A zrazu som zbadala: predo mnou stal dedko kompletne obleceny v obleku, koseli aj s kravatou! Nikdy som netusila, ze viem tak zarevat!!!! Zobudila som polku starobinca a aj kolegyna, ktora bola v inej casti domu ma pocula a pribehla co sa to deje!
Stal tam dedko Alois. Asi sa po mojom odchode z izby zobudil a myslel ze je rano ,tak sa obliekol do obleku a vysiel na chodbu.A traslavym hlaskom sa ma opytal, ci bude dnes omsa .
Ja som si myslela , ze tam stoji dedko Franz, lebo obaja boli postavou podobny. Tak sme mileho dedka museli vyzliect zo siat, ktore patrili neboztikovi a ulozili sme ho znova spat.
Bola som este kratku dobu zamestnana v domove a tak som vsetkych obyvatelov tak dobre nepoznala. Niektore izby boli dvojpostelove, a v jednej z tychto izieb nam v noci zomieral stary dedusko. Pokial kolegyna bola na inom poschodi , je som sedela pri dedkovi Franzovi, lebo sme toho nazoru, ze ani v hodinu odchodu z tohto sveta by nemal byt nikto sam.
Na vedlajsej posteli spal dedko Alois. Po polnoci dedko Franz odisiel navzdy a ja som isla do sesterskej izby zaznacit protokol. Oblek, koselu aj kravatu pripravili pribuzni uz vecer na vesiak, aby sme dedka dali do poriadku.Asi po dvadsiatich minutach som vysla z izvy pre sestry a kedze v noci je na chodbach len slabe osvetlenie, tak som si najprv nevsimla ze tu niekto naproti mne stoji.
A zrazu som zbadala: predo mnou stal dedko kompletne obleceny v obleku, koseli aj s kravatou! Nikdy som netusila, ze viem tak zarevat!!!! Zobudila som polku starobinca a aj kolegyna, ktora bola v inej casti domu ma pocula a pribehla co sa to deje!
Stal tam dedko Alois. Asi sa po mojom odchode z izby zobudil a myslel ze je rano ,tak sa obliekol do obleku a vysiel na chodbu.A traslavym hlaskom sa ma opytal, ci bude dnes omsa .
Ja som si myslela , ze tam stoji dedko Franz, lebo obaja boli postavou podobny. Tak sme mileho dedka museli vyzliect zo siat, ktore patrili neboztikovi a ulozili sme ho znova spat.