hary01
Migračné vlny Slovákov
1. Po vyhnaní Turkov z Uhorska
Prvá masová vlna vysťahovalectva nastala v 17. storočí, keď sa Slováci sťahovali z málo úrodných častí Horného Uhorska na Dolnú zem, ktorá ostala vyplienená po Turkoch. Už v 19. storočí žili Slováci v Zadunajsku, Sedmohradsku.
Na prelome 19. a 20. storočia žilo len v Budapešti okolo 150-tisíc Slovákov a vo Viedni sa odhadoval ich počet na 50-tisíc. Len v rokoch 1899 - 1913 sa zo slovenských žúp vysťahovalo takmer pol milióna osôb. Najviac zo Zemplínskej, Šarišskej, Spišskej, Abovsko-Turnianskej, Užskej.
Smer Amerika
Začiatkom sedemdesiatych rokov 19. storočia takmer všetci smerovali do Ameriky, kde po občianskej vojne nastal rýchly rozvoj priemyslu a prebytok pracovných príležitostí. Slováci sa usadili hlavne v priemyselných centrách Pennsylvánie, kde boli v tom čase najväčšie uhoľné bane a železiarne, New Yorku, Chicaga, Ohia, New Jersey, Illinois. Obmedzenie nastalo počas hospodárskej krízy v rokoch 1921 a 1924. Slováci sa začali preorientúvať na ďalšie destinácie: Kanadu, Argentínu, Austráliu a na západnú Európu - Francúzsko a Belgicko. Vtedajšia československá vláda vysťahovalectvo podporovala, čiastočne tým riešila svoju nezamestnanosť.
Po 2. svetovej vojne
Pre socialistickú historiografiu sa dejiny slovenského vysťahovalectva končia po druhej svetovej vojne. „V socialistickom Československu našli dostatok pracovných príležitostí všetci obyvatelia Slovenska, sústavne sa zvyšuje ich životná a kultúrna úroveň, takže vysťahovalectvo sa stalo už len minulosťou," píše sa v dobovej Encyklopédii Slovenska. Samozrejme, nebola to pravda.
Po vojne zo Slovenska emigrovala väčšina z tých mála Židov, čo prežili koncentračné tábory.
Nútene bola odsunutá časť maďarskej menšiny.
S obáv pred súdmi emigrovala celá ľudácka špička, hlavne do Južnej Ameriky. "Do USA to neprichádzalo do úvahy. Šli najmä do Peronovej Argentíny," povedal v rozhovore pre SME historik Jozef Jablonický. Tam sa sústredili hlavne v Buenos Aires.
K ďalším emigračným vlnám došlo po roku 1945, 1948 a neskôr po roku 1968. Oficiálne učebnice politických emigrantov či utečencov zatajovali, rovnako, ako sa nezverejňovali počty zabitých či zadržaných na hraniciach.
Mate aj vy predkov ktori sa odstahovali zit za hranice Ceskoslovenska do zahranicia...?
1. Po vyhnaní Turkov z Uhorska
Prvá masová vlna vysťahovalectva nastala v 17. storočí, keď sa Slováci sťahovali z málo úrodných častí Horného Uhorska na Dolnú zem, ktorá ostala vyplienená po Turkoch. Už v 19. storočí žili Slováci v Zadunajsku, Sedmohradsku.
Na prelome 19. a 20. storočia žilo len v Budapešti okolo 150-tisíc Slovákov a vo Viedni sa odhadoval ich počet na 50-tisíc. Len v rokoch 1899 - 1913 sa zo slovenských žúp vysťahovalo takmer pol milióna osôb. Najviac zo Zemplínskej, Šarišskej, Spišskej, Abovsko-Turnianskej, Užskej.
Smer Amerika
Začiatkom sedemdesiatych rokov 19. storočia takmer všetci smerovali do Ameriky, kde po občianskej vojne nastal rýchly rozvoj priemyslu a prebytok pracovných príležitostí. Slováci sa usadili hlavne v priemyselných centrách Pennsylvánie, kde boli v tom čase najväčšie uhoľné bane a železiarne, New Yorku, Chicaga, Ohia, New Jersey, Illinois. Obmedzenie nastalo počas hospodárskej krízy v rokoch 1921 a 1924. Slováci sa začali preorientúvať na ďalšie destinácie: Kanadu, Argentínu, Austráliu a na západnú Európu - Francúzsko a Belgicko. Vtedajšia československá vláda vysťahovalectvo podporovala, čiastočne tým riešila svoju nezamestnanosť.
Po 2. svetovej vojne
Pre socialistickú historiografiu sa dejiny slovenského vysťahovalectva končia po druhej svetovej vojne. „V socialistickom Československu našli dostatok pracovných príležitostí všetci obyvatelia Slovenska, sústavne sa zvyšuje ich životná a kultúrna úroveň, takže vysťahovalectvo sa stalo už len minulosťou," píše sa v dobovej Encyklopédii Slovenska. Samozrejme, nebola to pravda.
Po vojne zo Slovenska emigrovala väčšina z tých mála Židov, čo prežili koncentračné tábory.
Nútene bola odsunutá časť maďarskej menšiny.
S obáv pred súdmi emigrovala celá ľudácka špička, hlavne do Južnej Ameriky. "Do USA to neprichádzalo do úvahy. Šli najmä do Peronovej Argentíny," povedal v rozhovore pre SME historik Jozef Jablonický. Tam sa sústredili hlavne v Buenos Aires.
K ďalším emigračným vlnám došlo po roku 1945, 1948 a neskôr po roku 1968. Oficiálne učebnice politických emigrantov či utečencov zatajovali, rovnako, ako sa nezverejňovali počty zabitých či zadržaných na hraniciach.
Mate aj vy predkov ktori sa odstahovali zit za hranice Ceskoslovenska do zahranicia...?
