mirecek_mnichov
Európsky trh nováčikmi neutrpel
K piatemu výročiu rozšírenia Európskej únie dostali „nováčikovia" od Európskej komisie štúdiu o tom, aký vplyv malo rozšírenie v roku 2004 na pracovnú mobilitu.
BRATISLAVA. Európska komisia sa rozhodla pozrieť po piatich rokoch na to, čo jej rozšírenie o desať nových členských štátov prinieslo.
Odkaz Európskej komisie je pre ľudí z nových členských krajín príjemný.
„Výsledky štúdie potvrdili, že prichádzajúca pracovná sila zo strednej a východnej Európy do krajín starej európskej pätnástky mala pozitívny vplyv na ekonomický rast Európskej únie a pracovníci z nových členských krajín neboli nadmernou záťažou na sociálny systém prijímajúcich krajín," píše Európska komisia.
Približujeme sa úrovňou
Rozširovanie Európskej únie o desať nových členských krajín zo strednej Európy ako Slovensko, Maďarsko, Česká republika a Poľsko spolu s pobaltskými krajinami, Maltou a Cyprom v roku 2004 nemal v histórii Európskej únie obdobu. Okrem počtu vstupujúcich krajín najmä vo veľmi rozdielnych v životných pomeroch medzi obyvateľmi novej a obyvateľmi starej Európy.
Na začiatku tisícročia bol hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa v krajinách strednej a východnej Európy asi na úrovni 40 percent priemeru starej Európy. V roku 2007 stúpol HDP na obyvateľa asi na 52 percent k priemeru starej Európy.Lákadlo je Británia
Niekdajšie plagáty poľského inštalatéra, ktorý berie prácu francúzskym remeselníkom, zdá sa, neboli namieste.
Väčšina cudzincov, ktorí išli pracovať do zahraničia zo strednej a východnej Európy po roku 2004, skončila vo Veľkej Británii.
Lákadlom pre nich bolo otvorenie pracovného trhu pre nové krajiny hneď od začiatku, ale zdá sa, aj angličtina, ktorú mnohí vedia a myslia si, že im pomôže, alebo sa ju chceli ísť naučiť.
Z rozšírenia o desať krajín išlo 70 percent imigrantov do Veľkej Británie a Írska.
Švédsko, ktoré spolu s Britániou otvorilo hranice hneď po rozšírení, významný prílev cudzincov nepocítilo.
Z desiatky najviac cestujú Poliaci, z dvanástky nováčikov, po započítaní Bulharska a Rumunska vstupujúcich v roku 2007, za nimi hneď nasledujú Rumuni. Štyri pätiny Rumunov skončili v Španielsku.
Ako budú postupovať migračné vlny, sa ukáže v roku 2011, keď padne možnosť Rakúsku a Nemecku brániť nováčikom vstupovať na ich trh.
Do rozšírenia únie prúdilo asi 60 percent cudzincov zo strednej a východnej Európy práve do Nemecka a do Rakúska.
Za roky od vstupu nových krajín Európskej únii nezamestnanosť klesla. Veľkej Británii čiastočne stúpla, v Írsku skôr klesala, rovnako ako vo Francúzsku.Európsky trh nováčikmi neutrpel
K piatemu výročiu rozšírenia Európskej únie dostali „nováčikovia" od Európskej komisie štúdiu o tom, aký vplyv malo rozšírenie v roku 2004 na pracovnú mobilitu.
BRATISLAVA. Európska komisia sa rozhodla pozrieť po piatich rokoch na to, čo jej rozšírenie o desať nových členských štátov prinieslo.
Odkaz Európskej komisie je pre ľudí z nových členských krajín príjemný.
„Výsledky štúdie potvrdili, že prichádzajúca pracovná sila zo strednej a východnej Európy do krajín starej európskej pätnástky mala pozitívny vplyv na ekonomický rast Európskej únie a pracovníci z nových členských krajín neboli nadmernou záťažou na sociálny systém prijímajúcich krajín," píše Európska komisia.
Približujeme sa úrovňou
Rozširovanie Európskej únie o desať nových členských krajín zo strednej Európy ako Slovensko, Maďarsko, Česká republika a Poľsko spolu s pobaltskými krajinami, Maltou a Cyprom v roku 2004 nemal v histórii Európskej únie obdobu. Okrem počtu vstupujúcich krajín najmä vo veľmi rozdielnych v životných pomeroch medzi obyvateľmi novej a obyvateľmi starej Európy.
Na začiatku tisícročia bol hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa v krajinách strednej a východnej Európy asi na úrovni 40 percent priemeru starej Európy. V roku 2007 stúpol HDP na obyvateľa asi na 52 percent k priemeru starej Európy.
Ako sa vyvíjalo Slovensko
Počet nezamestnaných na Slovensku
* v marci 2004: 452 997
* v marci 2007: 264 530
* v marci 2008: 229 579
Počet ľudí zo Slovenska zamestnaných v zahraničí
* v roku 2004: 103 600
* v roku 2007: 177 300
* v roku 2008: 167 600
Zdroj: UPSVAR, ŠU SRopis
Lákadlo je Británia
Niekdajšie plagáty poľského inštalatéra, ktorý berie prácu francúzskym remeselníkom, zdá sa, neboli namieste.
Väčšina cudzincov, ktorí išli pracovať do zahraničia zo strednej a východnej Európy po roku 2004, skončila vo Veľkej Británii.
Lákadlom pre nich bolo otvorenie pracovného trhu pre nové krajiny hneď od začiatku, ale zdá sa, aj angličtina, ktorú mnohí vedia a myslia si, že im pomôže, alebo sa ju chceli ísť naučiť.
Z rozšírenia o desať krajín išlo 70 percent imigrantov do Veľkej Británie a Írska.
Švédsko, ktoré spolu s Britániou otvorilo hranice hneď po rozšírení, významný prílev cudzincov nepocítilo.
Z desiatky najviac cestujú Poliaci, z dvanástky nováčikov, po započítaní Bulharska a Rumunska vstupujúcich v roku 2007, za nimi hneď nasledujú Rumuni. Štyri pätiny Rumunov skončili v Španielsku.
Ako budú postupovať migračné vlny, sa ukáže v roku 2011, keď padne možnosť Rakúsku a Nemecku brániť nováčikom vstupovať na ich trh.
Do rozšírenia únie prúdilo asi 60 percent cudzincov zo strednej a východnej Európy práve do Nemecka a do Rakúska.
Za roky od vstupu nových krajín Európskej únii nezamestnanosť klesla. Veľkej Británii čiastočne stúpla, v Írsku skôr klesala, rovnako ako vo Francúzsku.
Inštalatér s vysokou školou
Výhodu podľa štúdie priniesli nové členské krajiny v ľuďoch. Vzdelanostná úroveň nových krajín je podľa štúdie schopná dotiahnuť sa na úroveň starých krajín, i keď mzdy v ich pôvodných krajinách sú výrazne nižšie.
Veľký počet migrantov je zamestnaných v západnej Európe pod svoju úroveň vzdelania a často robia práce, ktoré si nevyžadujú veľké zručnosti.
„Dôsledkom toho úroveň platov imigrantov vo Veľkej Británii je podstatne pod úrovňou toho, aké platy majú domáci obyvatelia s porovnateľným vzdelaním," píše v správe Európska komisia.
Migranti z nových členských krajín tak napriek svojmu relatívne vysokému vzdelaniu neovplyvnili pracovné možnosti vzdelanejšej skupiny domáceho obyvateľstva, ale skupiny domácich obyvateľov s nízkym vzdelaním.
Najväčšie percento zostalo v Írsku
Najväčší podiel cudzincov, ktorí zostali v zahraničí pracovať, je podľa údajov dostupných pri tvorbe štúdie v Írsku, asi 4 percentá pracujúceho obyvateľstva.
V ostatných krajinách počet pracujúcich cudzincov nedosiahol dve percentá.Slováci asi ešte pribudnú
Autori štúdie podľa čísel, ktoré mali k dispozícii predtým, ako sa do nich premietla hospodárska kríza, vypočítali, že migranti v zahraničí budú aj naďalej pribúdať. Odhadovali, že počet ľudí zo strednej a východnej Európy zarábajúcich v cudzine sa do roku 2020 zdvojnásobí.
BRATISLAVA. Ešte predtým, ako krajiny strednej a východnej Európy vstúpili do Európskej únie, pracovalo v jej krajinách 900 000 stredo– a východoeurópanov.
Od vstupu krajín do Únie a následným skončením pracovných obmedzení v krajinách starej Európy ich počet stúpol asi o ďalší milión.
Ak by boli obmedzenia rovnaké ako dnes a v prípade, že by bol spôsob odchodu do zahraničia stále taký istý, odhadli autori štúdie, že počet prisťahovalcov za prácou by sa do roku 2020 zdvojnásobil oproti počtu, aký je dnes.
Rátajú s tým, že ak sa podmienky zmenia a trh sa cudzincom otvorí aj pre prácu v Nemecku a Rakúsku, počet migrantov v starej Európe v roku 2020 bude 4,4 milióna.
Ľudí zo Slovenska pred vstupom do únie pracovalo v zahraničí podľa čísel slovenského štatistického úradu v roku 2003 82tisíc. Následne rástol asi o dvadsať tisíc ročne. Vlani čiastočne počet ľudí vonku poklesol pre krízu, no štatistický úrad hovoril stále o takmer 168tisíc ľuďoch v zahraničí. Ide tak stále o takmer 7 percent pracujúcej populácie.
Autori štúdie Komisie pre Slovensko odhadovali zvýšenie aktuálneho počtu ľudí v cudzine za ďalších 11 rokov na dvojnásobok.
Padáme dvakrát rýchlejšie
Hospodárska kríza zobrala Únii za prvý štvrťrok vyše dvestotisíc pracovných miest. Vytvorila namiesto toho asi 90tisíc nových.
BRATISLAVA. Kríza mieša štatistické odhady aj doterajšie trendy.
Minulý týždeň Eurofound zverejnil štatistiku z európskeho monitoringu o pracovných miestach v čase hospodárskej krízy za prvý štvrťrok 2009.
Vyplýva z nich, že v Európskej únii za tri mesiace zaniklo asi 220tisíc miest. Oproti nim vzniklo asi 90tisíc nových.
Podľa posledných čísel Eurostatu nezamestnanosť v Európskej 27 poskočila na 7,9 percenta.
Najväčšie výkyvy smerom nahor mali Pobaltské krajiny, najnižšiu nezamestnanosť si drží Holansko, ktoré ako jediné z členských krajín v posledných mesiacoch nezaznamenalo nárast nezamestnanosti.
Najviac pracovných miest zrušila Veľká Británia a Poľsko. Na druhej strane však zároveň najviac nových miest vytvorili.
Najviac pracovných miest v jednom podniku zrušilo poľské Cargo, kde do konca roka príde o prácu 9 000 z jeho vyše 40tisíc zamestnancov.
Najviac zoškrtaných pracovných miest pocítil automobilový priemysel. Naopak najviac vytvorených miest je v maloobchode, hoteloch a reštauráciách. McDonald napríklad chce otvoriť 240 nových reštaurácií a zamestnať viac ako 12-tisíc ľudí v štyroch európskych krajinách.
K piatemu výročiu rozšírenia Európskej únie dostali „nováčikovia" od Európskej komisie štúdiu o tom, aký vplyv malo rozšírenie v roku 2004 na pracovnú mobilitu.
BRATISLAVA. Európska komisia sa rozhodla pozrieť po piatich rokoch na to, čo jej rozšírenie o desať nových členských štátov prinieslo.
Odkaz Európskej komisie je pre ľudí z nových členských krajín príjemný.
„Výsledky štúdie potvrdili, že prichádzajúca pracovná sila zo strednej a východnej Európy do krajín starej európskej pätnástky mala pozitívny vplyv na ekonomický rast Európskej únie a pracovníci z nových členských krajín neboli nadmernou záťažou na sociálny systém prijímajúcich krajín," píše Európska komisia.
Približujeme sa úrovňou
Rozširovanie Európskej únie o desať nových členských krajín zo strednej Európy ako Slovensko, Maďarsko, Česká republika a Poľsko spolu s pobaltskými krajinami, Maltou a Cyprom v roku 2004 nemal v histórii Európskej únie obdobu. Okrem počtu vstupujúcich krajín najmä vo veľmi rozdielnych v životných pomeroch medzi obyvateľmi novej a obyvateľmi starej Európy.
Na začiatku tisícročia bol hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa v krajinách strednej a východnej Európy asi na úrovni 40 percent priemeru starej Európy. V roku 2007 stúpol HDP na obyvateľa asi na 52 percent k priemeru starej Európy.Lákadlo je Británia
Niekdajšie plagáty poľského inštalatéra, ktorý berie prácu francúzskym remeselníkom, zdá sa, neboli namieste.
Väčšina cudzincov, ktorí išli pracovať do zahraničia zo strednej a východnej Európy po roku 2004, skončila vo Veľkej Británii.
Lákadlom pre nich bolo otvorenie pracovného trhu pre nové krajiny hneď od začiatku, ale zdá sa, aj angličtina, ktorú mnohí vedia a myslia si, že im pomôže, alebo sa ju chceli ísť naučiť.
Z rozšírenia o desať krajín išlo 70 percent imigrantov do Veľkej Británie a Írska.
Švédsko, ktoré spolu s Britániou otvorilo hranice hneď po rozšírení, významný prílev cudzincov nepocítilo.
Z desiatky najviac cestujú Poliaci, z dvanástky nováčikov, po započítaní Bulharska a Rumunska vstupujúcich v roku 2007, za nimi hneď nasledujú Rumuni. Štyri pätiny Rumunov skončili v Španielsku.
Ako budú postupovať migračné vlny, sa ukáže v roku 2011, keď padne možnosť Rakúsku a Nemecku brániť nováčikom vstupovať na ich trh.
Do rozšírenia únie prúdilo asi 60 percent cudzincov zo strednej a východnej Európy práve do Nemecka a do Rakúska.
Za roky od vstupu nových krajín Európskej únii nezamestnanosť klesla. Veľkej Británii čiastočne stúpla, v Írsku skôr klesala, rovnako ako vo Francúzsku.Európsky trh nováčikmi neutrpel
K piatemu výročiu rozšírenia Európskej únie dostali „nováčikovia" od Európskej komisie štúdiu o tom, aký vplyv malo rozšírenie v roku 2004 na pracovnú mobilitu.
BRATISLAVA. Európska komisia sa rozhodla pozrieť po piatich rokoch na to, čo jej rozšírenie o desať nových členských štátov prinieslo.
Odkaz Európskej komisie je pre ľudí z nových členských krajín príjemný.
„Výsledky štúdie potvrdili, že prichádzajúca pracovná sila zo strednej a východnej Európy do krajín starej európskej pätnástky mala pozitívny vplyv na ekonomický rast Európskej únie a pracovníci z nových členských krajín neboli nadmernou záťažou na sociálny systém prijímajúcich krajín," píše Európska komisia.
Približujeme sa úrovňou
Rozširovanie Európskej únie o desať nových členských krajín zo strednej Európy ako Slovensko, Maďarsko, Česká republika a Poľsko spolu s pobaltskými krajinami, Maltou a Cyprom v roku 2004 nemal v histórii Európskej únie obdobu. Okrem počtu vstupujúcich krajín najmä vo veľmi rozdielnych v životných pomeroch medzi obyvateľmi novej a obyvateľmi starej Európy.
Na začiatku tisícročia bol hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa v krajinách strednej a východnej Európy asi na úrovni 40 percent priemeru starej Európy. V roku 2007 stúpol HDP na obyvateľa asi na 52 percent k priemeru starej Európy.
Ako sa vyvíjalo Slovensko
Počet nezamestnaných na Slovensku
* v marci 2004: 452 997
* v marci 2007: 264 530
* v marci 2008: 229 579
Počet ľudí zo Slovenska zamestnaných v zahraničí
* v roku 2004: 103 600
* v roku 2007: 177 300
* v roku 2008: 167 600
Zdroj: UPSVAR, ŠU SRopis
Lákadlo je Británia
Niekdajšie plagáty poľského inštalatéra, ktorý berie prácu francúzskym remeselníkom, zdá sa, neboli namieste.
Väčšina cudzincov, ktorí išli pracovať do zahraničia zo strednej a východnej Európy po roku 2004, skončila vo Veľkej Británii.
Lákadlom pre nich bolo otvorenie pracovného trhu pre nové krajiny hneď od začiatku, ale zdá sa, aj angličtina, ktorú mnohí vedia a myslia si, že im pomôže, alebo sa ju chceli ísť naučiť.
Z rozšírenia o desať krajín išlo 70 percent imigrantov do Veľkej Británie a Írska.
Švédsko, ktoré spolu s Britániou otvorilo hranice hneď po rozšírení, významný prílev cudzincov nepocítilo.
Z desiatky najviac cestujú Poliaci, z dvanástky nováčikov, po započítaní Bulharska a Rumunska vstupujúcich v roku 2007, za nimi hneď nasledujú Rumuni. Štyri pätiny Rumunov skončili v Španielsku.
Ako budú postupovať migračné vlny, sa ukáže v roku 2011, keď padne možnosť Rakúsku a Nemecku brániť nováčikom vstupovať na ich trh.
Do rozšírenia únie prúdilo asi 60 percent cudzincov zo strednej a východnej Európy práve do Nemecka a do Rakúska.
Za roky od vstupu nových krajín Európskej únii nezamestnanosť klesla. Veľkej Británii čiastočne stúpla, v Írsku skôr klesala, rovnako ako vo Francúzsku.
Inštalatér s vysokou školou
Výhodu podľa štúdie priniesli nové členské krajiny v ľuďoch. Vzdelanostná úroveň nových krajín je podľa štúdie schopná dotiahnuť sa na úroveň starých krajín, i keď mzdy v ich pôvodných krajinách sú výrazne nižšie.
Veľký počet migrantov je zamestnaných v západnej Európe pod svoju úroveň vzdelania a často robia práce, ktoré si nevyžadujú veľké zručnosti.
„Dôsledkom toho úroveň platov imigrantov vo Veľkej Británii je podstatne pod úrovňou toho, aké platy majú domáci obyvatelia s porovnateľným vzdelaním," píše v správe Európska komisia.
Migranti z nových členských krajín tak napriek svojmu relatívne vysokému vzdelaniu neovplyvnili pracovné možnosti vzdelanejšej skupiny domáceho obyvateľstva, ale skupiny domácich obyvateľov s nízkym vzdelaním.
Najväčšie percento zostalo v Írsku
Najväčší podiel cudzincov, ktorí zostali v zahraničí pracovať, je podľa údajov dostupných pri tvorbe štúdie v Írsku, asi 4 percentá pracujúceho obyvateľstva.
V ostatných krajinách počet pracujúcich cudzincov nedosiahol dve percentá.Slováci asi ešte pribudnú
Autori štúdie podľa čísel, ktoré mali k dispozícii predtým, ako sa do nich premietla hospodárska kríza, vypočítali, že migranti v zahraničí budú aj naďalej pribúdať. Odhadovali, že počet ľudí zo strednej a východnej Európy zarábajúcich v cudzine sa do roku 2020 zdvojnásobí.
BRATISLAVA. Ešte predtým, ako krajiny strednej a východnej Európy vstúpili do Európskej únie, pracovalo v jej krajinách 900 000 stredo– a východoeurópanov.
Od vstupu krajín do Únie a následným skončením pracovných obmedzení v krajinách starej Európy ich počet stúpol asi o ďalší milión.
Ak by boli obmedzenia rovnaké ako dnes a v prípade, že by bol spôsob odchodu do zahraničia stále taký istý, odhadli autori štúdie, že počet prisťahovalcov za prácou by sa do roku 2020 zdvojnásobil oproti počtu, aký je dnes.
Rátajú s tým, že ak sa podmienky zmenia a trh sa cudzincom otvorí aj pre prácu v Nemecku a Rakúsku, počet migrantov v starej Európe v roku 2020 bude 4,4 milióna.
Ľudí zo Slovenska pred vstupom do únie pracovalo v zahraničí podľa čísel slovenského štatistického úradu v roku 2003 82tisíc. Následne rástol asi o dvadsať tisíc ročne. Vlani čiastočne počet ľudí vonku poklesol pre krízu, no štatistický úrad hovoril stále o takmer 168tisíc ľuďoch v zahraničí. Ide tak stále o takmer 7 percent pracujúcej populácie.
Autori štúdie Komisie pre Slovensko odhadovali zvýšenie aktuálneho počtu ľudí v cudzine za ďalších 11 rokov na dvojnásobok.
Padáme dvakrát rýchlejšie
Hospodárska kríza zobrala Únii za prvý štvrťrok vyše dvestotisíc pracovných miest. Vytvorila namiesto toho asi 90tisíc nových.
BRATISLAVA. Kríza mieša štatistické odhady aj doterajšie trendy.
Minulý týždeň Eurofound zverejnil štatistiku z európskeho monitoringu o pracovných miestach v čase hospodárskej krízy za prvý štvrťrok 2009.
Vyplýva z nich, že v Európskej únii za tri mesiace zaniklo asi 220tisíc miest. Oproti nim vzniklo asi 90tisíc nových.
Podľa posledných čísel Eurostatu nezamestnanosť v Európskej 27 poskočila na 7,9 percenta.
Najväčšie výkyvy smerom nahor mali Pobaltské krajiny, najnižšiu nezamestnanosť si drží Holansko, ktoré ako jediné z členských krajín v posledných mesiacoch nezaznamenalo nárast nezamestnanosti.
Najviac pracovných miest zrušila Veľká Británia a Poľsko. Na druhej strane však zároveň najviac nových miest vytvorili.
Najviac pracovných miest v jednom podniku zrušilo poľské Cargo, kde do konca roka príde o prácu 9 000 z jeho vyše 40tisíc zamestnancov.
Najviac zoškrtaných pracovných miest pocítil automobilový priemysel. Naopak najviac vytvorených miest je v maloobchode, hoteloch a reštauráciách. McDonald napríklad chce otvoriť 240 nových reštaurácií a zamestnať viac ako 12-tisíc ľudí v štyroch európskych krajinách.
