pitko, ja myslim, ze uz aj "psichijatri" to vzdali a pochopili, ze ked ho pustia k internetu, aspon je od neho pokoj🙄 a trpime akurat my😢

zacal som sa modlit za jeho dusu...

🤨

Svätý Vincent Ferrer opisuje príbeh, ako bol človek zachránený pred vraždou pre svoju oddanosť ružencu. Ako dobrý dominikán sv. Vincent rád hlásal o všemocnej sile ruženca. „Kto dodržiava túto prax,“ hovoril, „je mimo dosahu protivenstva.“ Následne opisuje prípad veľmi zbožného obchodníka, ktorý by hovoril o ruženci od rána do noci, dokonca aj keď tým spôsobil zanedbávanie svojho podnikania. Jedného dňa ho zajali zbojníci a on vedel, že prišla jeho posledná hodina a preto pokorne požiadal o chvíľu na modlitbu. Sotva sa začal modliť, keď k nemu prišla Panna Mária v sprievode sv. Kataríny, ktorá niesla podnos s ružami a sv. Agnesa s ihlou a klbkom nití. Zbojníci od údivu otvárali oči dokorán. Po každom Ave Mária, ktoré väzeň vyslovil, vzala Panna Mária ružu z podnosu, prepichla ju ihlou a navliekla ju na niť. Urobila takto veniec z ruží, ktorý umiestnila na čelo väzňa. Keď väzeň zatvoril oči a stratil veniec z dohľadu, neustále cítil jeho vôňu. Panna Mária a obe svätice odišli, obchodník zlodejom ponúkol svoj život a povedal: „Teraz ma môžete uškrtiť.“ „Uškrtiť?“ povedali vojaci. „Kto boli tie prekrásne ženy? Musíš byť svätý muž; pamätaj na nás, prosím, vo svojich modlitbách.“ Potom mu zlodeji vrátili celý jeho tovar a odišli obrátení.

Jeden muž každú nedeľu ráno hovorieval svojej žene:
„Choď do kostola a pomodli sa za nás oboch.“
Priateľom vravieval:
„Ja nemusím chodiť do kostola, moja žena tam chodí za oboch.“
Raz v noci sa mu prisnilo, že so svojou ženou stál pred nebeskou bránou a čakal, kým sa otvorí.
Brána sa pomaly otvárala a počul hlas určený jeho žene:
„Ty môžeš vojsť za obidvoch.“
Žena vošla a brána sa zatvorila.
Mužovi prišlo tak zle, že sa prebudil.
Najviac prekvapená bola však jeho žena, keď jej v nedeľu pred omšou povedal: „Dnes idem do kostola s tebou.“

P. Bernardin z busty hovorí o vtáčikovi, ktorý sa naučil vyslovovať "Zdravas Mária". Keď ho raz napadol jastrab, vtáčik vyslovil "Zdravas Mária" a jastrab padol ihneď mŕtvy na zem. Boh nám tým chcel naznačiť, že ak bolo nerozumné vtáča zachránené volaním svätého Mena Panny Márie, o čo skôr bude zachránený pred satanom ten, kto hneď pri útoku vzývá Pannu Máriu. - "Keď nás prepadnú zlí duchovia pokušením," hovorí sv. Tomáš z Villanova, "nemáme robiť nič iné než ako kuriatka, ktorá sa pri uzretí jastraba zbiehajú hneď pod krídla sliepky."

za sv.dominika se zabili v jednom aragonském městě v souboji dva muži kvůli krásné dívce Alexandře. Příbuzní padlých pak ze zlosti sťali Alexandře hlavu a hodili ji do studny. Když však přišel do města sv. Dominik, prosila ho Alexandřina hlava o zpověď a přijala od něho rozhřešení i sv. přijímání. Této milosti vyznání z těžkého hříchu dosáhla, protože se za života často modlívala sv. růženec. .......

Letopisy Tovaryšstva Ježíšova z Indie vypravují o mladíkovi, který se chystalodejít z domu, aby spáchal hřích, když vtom zaslechl hlas: "Stůj, kam jdeš?" Ohlédl se a spatřil reliéf Bolestné Matky Páně. Maria vyňala ze svých prsou meč a podávala ho mladíkovi se slovy: "Tady máš meč a bodni mne jím, ale nezraňuj svým hříchem mého Syna." Při těch slovech se mladík vrhl na zem, dal se do usedavého pláče, zkroušeně prosil za odpuštění Bo-ha a Nejsvětější Pannu, a byl vyslyšen.

jö😕 🙄

aktoch blahorečenia sv. Jana Massiasa, dominikána, čítame, že sa mu na smrteľnej posteli zjavila Panna Mária a povedala mu, že ustavičnou modlitbou ruženca vyslobodil z očistca milión štyristotisíc duší.
Pápež Gregor XVI. nariadil, aby toto číslo bolo zaznamenané v aktoch o blahorečení na povzbudenie všetkých ctiteľov svätého ruženca.Svätá Terézia od Ježiša nám zanechala písomnú správu, že raz, keď sa začala modliť ruženec, ocitla sa v extáze a videla očistec ako veľkú ohradu, v ktorej duše trpeli v očistcovom ohni. Keď začala, už pri prvom Zdravas Mária ihneď zbadala, ako na duše padá chladná voda, aby ich osviežila. Rovnako tak pri druhom a pri treťom. Z toho pochopila, že ruženec prináša dušiam veľkú úľavu, a nechcela ho vôbec prerušiť.
Svätý Alfons preto ustavične odporúčal: "Ak chceme pomáhať dušiam v očistci, modlime sa za nich ruženec, ktorý im poskytuje veľkú úľavu."
Tiež svätý Anibal Maria di Francia tvrdí: "Keď sa za niektorú dušu v očistci modlíme ruženec, duša cíti, ako by plamene ochladli, a zakúšajú rajskú úľavu."

Svätý Dominik hovoril v jednej zo svojich kázní o dobrodení svätého ruženca pre duše v očistci. Jeden z poslucháčov sa tomu však začal vysmievať. V noci zbadal ohnivú priepasť a trpiace duše a videl, ako Panna Mária plná materského súcitu podáva dušiam zlatú reťaz, aby ich vytiahla z tejto priepasti. Bola to zlatá reťaz svätého ruženca.
Mimoriadnym apoštolom ruženca za duše v očistci bol svätý Pompilio Pirotti. Svojimi ružencami vstúpil do dôverného priateľstva s dušami v očistci, ktoré mu prejavovali vďačnosť za posilu, akú im poskytoval touto modlitbou. Táto dôvernosť došla tak ďaleko, že svätec pri modlitbe počul, ako duše odpovedajú druhou časťou Zdravas, Mária.

Sv. Brigita Švédska zaznamenala vo svojom denníku:

Bolo mi zjavené, ako nebo rozhodlo o mojom synovi Karlovi;

Videla som Pána Ježiša Krista sedieť spolu so svojou matkou v strede nebeských vojsk, ako súdia môjho



syna. Karlova duša bola nepatrne maličká, nahá, slepá a triasla sa od strachu. Z pravej strany ju strážil anjel, z ľavej diabol, ale žiaden z nich si na ňu netrúfal.

Diabol kričal: „Počúvajte ma! Všemohúci Sudca! Musím sa sťažovať na tamtú paniu, ktorá je mojou paňou a zároveň vašou matkou a ktorú tak milujete, že dostala od vás vládu nad nebom i zemou a nad nami démonmi. Čo sa týka duše, ktorá tu teraz stojí pred vami, konala voči nám nespravodlivo, lebo podľa práva mala táto duša, len čo opustila telo, patriť nám, my sme sa jej mali ujať a sami ju predviesť pred váš súd. Ale teraz dávajte pozor, spravodlivý Sudca: Táto žena, vaša matka, bez čakania rýchlo vzala túto dušu do svojich rúk a až sem ju sprevádzala svojou mocnou ochranou.“



Presvätá Panna okamžite vysvetlila, že duša napriek svojim hriechom veľmi milovala Božiu Matku a nadovšetko ju uctievala.

Diabol to pripustil, ale sotva bol odstrašený : „Chcem vám prečítať hriechy, ktorých sa dopustila práve táto duša, odkedy dokázala rozoznať spravodlivé od nespravodlivého, a potom uvidíte! Pretože som práve taký rozumný ako zlý, každý skutok som si zapísal, aby som na nič nezabudol. Áno, namiesto toho, aby táto duša pestovala zdržanlivosť, hnala sa za všetkými pozemskými márnosťami a telesnými rozkošami!“

Anjel odporoval: „To je pravda. Keď však jeho pozemská matka spoznala, že vôľa jej syna sa prikláňa k hriechu, ihneď mu prišla na pomoc. Robila skutky milosrdenstva a denne sa zaňho modlila. Tým nakoniec získal toľko Božej bázne, že ak zhrešil, hneď potom sa vyspovedal.“

Diabol mu to vrátil: „Teraz prednesiem jeho hriechy.“ Ale odrazu sa zmiatol, hľadal všade okolo seba a lamentoval: „Ach, beda mi, kde sú moje zápisky? Všetko zmizlo, ako je to možné? Tam nebolo iba ako, ale aj kedy zhrešil, a teraz je všetko zotreté a ja sa už neviem rozpamätať!“

Anjel povedal: „To spôsobili slzy jeho matky!“

Diabol vystrúhal zlostnú tvár: „Mám ešte plné vrece hriechov, ktoré chcel oľutovať, ale potom na to zabudol. Za to si zaslúži trest.“

Anjel ho vyzval: „Otvor to vrece!“

Pri týchto slovách diabol vrieskal ako posadnutý: „Čože? Okradli ma! Vrece je preč a s ním aj všetky hriechy. Pritom bolo vrchovato naplnené lenivosťou toho človeka, ktorá mu bránila vykonať mnohé dobré skutky!“

Anjel odpovedal: „Tie hriechy ti ukradli slzy jeho matky, lebo jej plač a modlitby sa tak páčili Bohu, že ju vyslyšal.“


Diabol sa nechcel vzdať a rozprával o všedných hriechoch môjho syna, o jeho nespravodlivých ziskoch, o nedostatku čností a o všeličom inom, čo sa dalo proti Karlovi Ulfssonovi uviesť. Diabol si všetko presne pamätal a do toho vkladal svoju nádej na výhru. Anjel zasa odporoval, že môj syn prejavil pevnú vôľu putovať do Svätej zeme. A čo by na všetkých hriechoch mohlo byť neodčinené, za to všetko preliala jeho matka nespočetné slzy a posielala modlitby k nebu, takže všetko je zneplatnené a diabol už nad ním nemá moc.

Tu pekelná bytosť zrevala: „Beda mi! Moje srdce a moja pamäť sú prázdne! Už neviem ani to, ako sa tamten na zemi volal. Ó, prekliata matka, ktorej oči môžu pojať toľko sĺz, koľko táto duša potrebovala na úplné umytie! Nech je prekliata so všetkým svojím rodom!“

Medzitým Pán povedal: „Zmizni, diabol, si môj nepriateľ!“

A rytierovi: „Poď, môj vyvolený!“



Na konci zjavenia sa anjel ešte raz obrátil ku mne: „Musíš vedieť, že Boh ti toto zjavenie nedal len preto, aby ťa utešil, ale aj preto, aby si mohla ďalej rozprávať, aký milostivý je Pán voči nábožným. A ten rytier, tvoj syn, by nikdy nebol spasený, keby od detstva nebol mal úprimnú vôľu milovať Boha.“

Mirko a voliť si bol 😖„Poď, môj vyvolený!“😂

pitu47:

Mirko a voliť si bol 😖„Poď, môj vyvolený!“😂

ty vole, mirko MUSI ist VOLit, aby sme ho tu potom mohli utesovat, ked bude plakat, ze nevyhrali kotleby🤩

len ci to stihne, este má pol hodinu 😖

Mariánsky stĺp na Staromestskom námestí v Prahe bol postavený z vďačnosti za ochranu pred vydrancovaním Prahy švédskou armádou v roku 1648. Latinský nápis, ktorý dal naň vytesať cisár Ferdinand III. znie: Panne, Rodičke počatej bez poškvrny dedičného hriechu, postavil zbožný a spravodlivý cisár za záchranu a oslobodenie mesta. Čo sa vlastne stalo:
Praha bola napadnutá Švédmi 26.7.1648, veľká časť mesta bola obsadená a vydrancovaná. Obyvatelia nedobytej časti sa rozhodli, že sa budú brániť a mesto bez boja nevydajú. Avšak boli obklúčení a postavení proti mnohonásobnej presile. Proti Prahe stáli tri švédske armády s najlepšími vojakmi, skúsenými generálmi a šesťdesiatimi delami. Obrancovia boli nevycvičení remeselníci a študenti a mali iba tri dela. Obliehanie trvalo pätnásť týždňov.
Pražania si boli vedomí, že bez mimoriadného Božieho zásahu sú stratení a preto začali v tejto strašnej situácii konať prosebné pobožnosti k Panne Márii. Schádzali sa v dome jedného mešťana, keď ich počet vzrástol tak, že sa nevošli do domu, schádzali sa na Staromestskom námestí, kde sa modlili pred ikonou Panny Márie.
Mnohokrát sa už zdalo, že mesto bude dobyté, ale vždy, akoby zázrakom sa situácia zmenila a obliehatelia ustúpili. Posledné delové gule dopadli na mesto 1. novembra. Potom prišla správa, že bol podpísaný mier a Švédi z mesta odtiahli. Útočníkov padlo 5000 a obrancov 219, čo je 23-krát menej.
Obyvatelia Prahy pripisovali toto víťazstvo zvláštnej pomoci Božej a príhovoru Panny Márie. Preto bol na rozkaz cisára Ferdinanda III. postavený stĺp so sochou Panny Márie a bola zriadená nadácia na konanie mariánskej pobožnosti. Tá sa mala konať každú sobotu a vo sviatok Panny Márie "na večné časy". Mal to byť sprievod so spevom loretánskych litánií.
Škoda, že tento stĺp strhol v r.1918 rozbesnený dav. Ale je pekné, že skupina veriacich začína obnovovať tieto mariánske pobožnosti a možno sa podarí obnoviť aj stĺp so sochou na pamiatku Máriinho víťazstva.