p.s.petrov
Týmto príspevkom by som chcel trošku objasniť oblasť hľadania si práce hlavne v Rakúsku /myslím, že to platí všeobecne pre krajiny, ktoré majú otvorený pracovný trh práce pre uchádzačov z EU/. Všetci pravdepodobne už dobre vieme, že pracovný trh v Rakúsku je od mája aj pre našich /slovenských / záujemcov otvorený. Čo to v praxi vlastne znamená? Bez nadsázky: prakticky nič.
Včera: Až do spomínaného mája prebiehal proces zamestnania sa asi nasledovne: našli ste si prácu /alebo Vám ju niekto našiel/, zamestnávateľ podal žiadosť na príslušný pracovný úrad /AMS/, prakticky vždy ste pracovné povolenie získali /jediné negatívum bolo naplnenie kontingentu, kedy bolo určené, koľko pracovných povolení môže vydať pracovný úrad pre tú - ktorú krajinu/, a mohli ste začať pracovať a hlavne zarábať "milióny".
Dnes: Nájdete si prácu /alebo Vám ju niekto nájde/ a začnete pracovať a zarábať ... Jediný rozdiel bol iba v podaní či nepodaní žiadosti zamestnávateľom. Podmienky na prijatie do zamestnania v Rakúsku sa pre bežného človeka prakticky nezmenili, ubudla akurát starosť Vášho zamestnávateľa behať po úradoch a strácať svoj "drahocenný čas na opletačky s "cudzincom".
Treba si uvedomiť, že voľný pracovný trh sa neotvoril iba pre Slovákov, je otvorený aj pre iné krajiny, z ktorých sa valia ponuky na prácu hlavne v gastronómii. Príklad: chcem si nájsť prácu ako umývač riadu /abwascher/, veď ten predsa nepotrebuje ovládať nemčinu, nájdem si miesto upratovačky /zimmermeadchen/, načo komunikatívna nemčina? Jazyk, jazyk, jazyk! Azda najdôleežitejšie, čo potrebujete pri úspešnom ukončení Vašej nemalej snahy o získanie práce v cudzine. Uchádzač nejde do zahraničia iba pracovať a dostávať mzdu, tým to nehaslo. Potrebuje ísť napr.na úrad prihlásiť sa k pobytu /do troch dní od príchodu a zamestnania sa, ak tak neučiníte, čakajte pokutu/, potrebuje vybaviť rodinné prídavky, vrátenie daní, zájsť k lekárovi, dohadovať sa so zamestnávateľom o podmienkach, cesty domov, mzde, voľných dňoch, preplatení nadčasových hodín, nároku na preplatenie sviatkov, dovolenky, atď atď. Bez znalosti jazyka sa niekedy dá, ale prídete o to, na čo máte nárok a neviete si to vydiskutovať a vybaviť.
Napr: Rakúsko má zmluvu so Spolkovou republikou Nemecko o poskytovaní praktikantov do gastronómie, ktorí sú lacní a zastrešení vládou Nemecka. Čo to pre nás znamená? Ovládanie N.J. a nižšia mzda pre praktikantov. Kto má väčšiu šancu?
Jazyk: Je mnohokrát dôležitejší ako samotná prax. Väčšína zamestnávateľov vyžaduje pohovor so zamestnancom telefonicky, kde si overí jeho schopnosť dohovoriť sa v nemčine. A práve na tomto fakte padá veľká časť záujemcov. Ak si s definitívnym presvedčením odpoviem na otázku: Chcem pracovať v zahraničí? jasným: Áno!, mal by som pre to urobiť maximum hlavne v oblasti jazykových znalostí, tá snaha sa väčšinou mnohonásobne vráti. Beriem z ÚP 300 euro, môžem zarobiť 1200. Je to motivácia? Odpovedzte si sami.
Práca v gastronómii je špecifická sama o sebe. I keď sa to na prvý pohľad nezdá, ale tie peniaze, ktoré zarobíte, sú mnohokrát zaslúžené a tvrdo zarobené peniaze. V prvom rade vždy budete iba "cudzincom", mentalita ľudí z tejto brandže sa tiež vymyká zo šedého priemeru, , ale po prvej výplate zmeníte na mnohé veci názor.
Trochu sa dotknem aj príspevkov pani Weber a Rudigera. Ten, kto má vážny záujem o prácu v Rakúsku, má isto tieto a podobné stránky prelúskané, môžte zaslať x mailov, prakticky nedostanete žiadnu odpoveď. Po prvé: zamestnávateľ vydá inzerát a ešte v ten deň obdrží zo 20-30 ponúk z rôznych agentúr a súkromných žiadateľov, z čoho má akurát tak miš-maš, po druhé: väčšina žiadateľov /aj cez AMS/ nepodáva inzeráty z dôvodu hľadania pracovníkov, je to z úplne iného dôvodu, ale to je o inom. Seriózne hľadanie práce je založené úplne na inom princípe, hlavne treba byť v danej krajine, mať skúsenosti s pracovným prhom, vedieť čo a ako, mať dôležité kontakty na zamestnávateľov, ale aj tak je to veľmi náročné. Preto nechápem tých žiadateľov, ktorým sa práca nájde, majú nastúpiť a deň pred odchodom oznámia, že si to rozmysleli pre to a pre tamto.
Neplaťte dopredu nič: zákon o sprostredkovaní práce do zahraničia č. 5/2004 jasne hovorí o podmienkach medzi žiadateľom a sprostredkovateľom, i keď si osobne myslím, že bol vypracovaný v kancelárii bez praktických pripomenok a reality pracovného trhu, ale na druhej strane jasne hovorí o sprostredkovateľskom poplatku až po sprostredkovaní zamestnania jednorazovo. Kto pýta dopredu😛ohmy:ZOR!!!
Týmto nechcem odrádzať žiadateľov, každý má šancu, či už súkromne alebo cez serióznu agentúru, ale v drvivej väčšine je to všetko o šťastí a náhode.
Prajem veľa šťastia pri hľadaní práce, veľa trpezlivosti pri učení sa cudzieho jazyka, v novej práci pevné nervy a pri míňaní zarobených peňazí ruku za chrbtom. Peter.
Včera: Až do spomínaného mája prebiehal proces zamestnania sa asi nasledovne: našli ste si prácu /alebo Vám ju niekto našiel/, zamestnávateľ podal žiadosť na príslušný pracovný úrad /AMS/, prakticky vždy ste pracovné povolenie získali /jediné negatívum bolo naplnenie kontingentu, kedy bolo určené, koľko pracovných povolení môže vydať pracovný úrad pre tú - ktorú krajinu/, a mohli ste začať pracovať a hlavne zarábať "milióny".
Dnes: Nájdete si prácu /alebo Vám ju niekto nájde/ a začnete pracovať a zarábať ... Jediný rozdiel bol iba v podaní či nepodaní žiadosti zamestnávateľom. Podmienky na prijatie do zamestnania v Rakúsku sa pre bežného človeka prakticky nezmenili, ubudla akurát starosť Vášho zamestnávateľa behať po úradoch a strácať svoj "drahocenný čas na opletačky s "cudzincom".
Treba si uvedomiť, že voľný pracovný trh sa neotvoril iba pre Slovákov, je otvorený aj pre iné krajiny, z ktorých sa valia ponuky na prácu hlavne v gastronómii. Príklad: chcem si nájsť prácu ako umývač riadu /abwascher/, veď ten predsa nepotrebuje ovládať nemčinu, nájdem si miesto upratovačky /zimmermeadchen/, načo komunikatívna nemčina? Jazyk, jazyk, jazyk! Azda najdôleežitejšie, čo potrebujete pri úspešnom ukončení Vašej nemalej snahy o získanie práce v cudzine. Uchádzač nejde do zahraničia iba pracovať a dostávať mzdu, tým to nehaslo. Potrebuje ísť napr.na úrad prihlásiť sa k pobytu /do troch dní od príchodu a zamestnania sa, ak tak neučiníte, čakajte pokutu/, potrebuje vybaviť rodinné prídavky, vrátenie daní, zájsť k lekárovi, dohadovať sa so zamestnávateľom o podmienkach, cesty domov, mzde, voľných dňoch, preplatení nadčasových hodín, nároku na preplatenie sviatkov, dovolenky, atď atď. Bez znalosti jazyka sa niekedy dá, ale prídete o to, na čo máte nárok a neviete si to vydiskutovať a vybaviť.
Napr: Rakúsko má zmluvu so Spolkovou republikou Nemecko o poskytovaní praktikantov do gastronómie, ktorí sú lacní a zastrešení vládou Nemecka. Čo to pre nás znamená? Ovládanie N.J. a nižšia mzda pre praktikantov. Kto má väčšiu šancu?
Jazyk: Je mnohokrát dôležitejší ako samotná prax. Väčšína zamestnávateľov vyžaduje pohovor so zamestnancom telefonicky, kde si overí jeho schopnosť dohovoriť sa v nemčine. A práve na tomto fakte padá veľká časť záujemcov. Ak si s definitívnym presvedčením odpoviem na otázku: Chcem pracovať v zahraničí? jasným: Áno!, mal by som pre to urobiť maximum hlavne v oblasti jazykových znalostí, tá snaha sa väčšinou mnohonásobne vráti. Beriem z ÚP 300 euro, môžem zarobiť 1200. Je to motivácia? Odpovedzte si sami.
Práca v gastronómii je špecifická sama o sebe. I keď sa to na prvý pohľad nezdá, ale tie peniaze, ktoré zarobíte, sú mnohokrát zaslúžené a tvrdo zarobené peniaze. V prvom rade vždy budete iba "cudzincom", mentalita ľudí z tejto brandže sa tiež vymyká zo šedého priemeru, , ale po prvej výplate zmeníte na mnohé veci názor.
Trochu sa dotknem aj príspevkov pani Weber a Rudigera. Ten, kto má vážny záujem o prácu v Rakúsku, má isto tieto a podobné stránky prelúskané, môžte zaslať x mailov, prakticky nedostanete žiadnu odpoveď. Po prvé: zamestnávateľ vydá inzerát a ešte v ten deň obdrží zo 20-30 ponúk z rôznych agentúr a súkromných žiadateľov, z čoho má akurát tak miš-maš, po druhé: väčšina žiadateľov /aj cez AMS/ nepodáva inzeráty z dôvodu hľadania pracovníkov, je to z úplne iného dôvodu, ale to je o inom. Seriózne hľadanie práce je založené úplne na inom princípe, hlavne treba byť v danej krajine, mať skúsenosti s pracovným prhom, vedieť čo a ako, mať dôležité kontakty na zamestnávateľov, ale aj tak je to veľmi náročné. Preto nechápem tých žiadateľov, ktorým sa práca nájde, majú nastúpiť a deň pred odchodom oznámia, že si to rozmysleli pre to a pre tamto.
Neplaťte dopredu nič: zákon o sprostredkovaní práce do zahraničia č. 5/2004 jasne hovorí o podmienkach medzi žiadateľom a sprostredkovateľom, i keď si osobne myslím, že bol vypracovaný v kancelárii bez praktických pripomenok a reality pracovného trhu, ale na druhej strane jasne hovorí o sprostredkovateľskom poplatku až po sprostredkovaní zamestnania jednorazovo. Kto pýta dopredu😛ohmy:ZOR!!!
Týmto nechcem odrádzať žiadateľov, každý má šancu, či už súkromne alebo cez serióznu agentúru, ale v drvivej väčšine je to všetko o šťastí a náhode.
Prajem veľa šťastia pri hľadaní práce, veľa trpezlivosti pri učení sa cudzieho jazyka, v novej práci pevné nervy a pri míňaní zarobených peňazí ruku za chrbtom. Peter.
