Zdravotna starostlivost na Kramaroch!
Pred tyzdnom som bola svedkom zanedbania starostlivosti o dieta v nemocnici na Kramaroch v Bratislave. Velmi ma to rozhorcilo a myslim, ze o takych veciach by sme nemali mlcat, preto vam posielam popis toho, co sa stalo. Snazim sa urobit vsetko preto, aby personal neplniaci si svoje povinnosti bol potrestany, ale zatial marne. Pomozte mi aspon posunutim tohto mailu, nech co najviac ludi vie, ako sa "staraju" na Kramaroch o nase deti.
Pohlad na stvor- az patrocne placuce dievcatko, ktoremu z uska kvapka krv, hrozne chrci, vykasliava hlieny a vola maminku - to je pohlad, ktory by nenechal nikoho celkom lahostajnym a chladnym. Nikoho, okrem lekarky a zdravotnych sestier na detskom oddeleni ORL v detskej nemocnici na Kramaroch.
Opisem vam to pekne po poriadku.
Vo stvrtok 15. 2. 2007 vyberali na spomenutom oddeleni mojej 5-rocnej dcerke nosnu mandlu. V izbe bolo pat deti s rovnakou diagnozou, kazde so svojim rodicom. Hnevalo ma, ze na 4 mamicky a jedneho otecka su v izbe len tri stolicky, ze radiator len temperuje a ze od netesniaceho okna tahalo tak, ze sme si zapinali svetre, no netusila som, ze to najhorsie este len pride.
Ked nam priviezli deti po zakroku, vsetky plakali, chrcali a bolo im treba utierat nosteky. Asi do hodiny sme ich utisili, niektore aj zaspali a vsetko sa zdalo byt v poriadku. Vtom sa otvorili dvere a sestry priviezli male dievcatko - asi4-5-rocne. Vyzeralo podobne ako nase deti tesne po zakroku, ale navyse malo v rucicke napichnutu infuziu. Neskor som sa dozvedela, ze jej vyberali nosne aj krcne mandle naraz. Sestry ju polozili na postel bez vankusa, prikryli a bez jedineho slova odisli. Dievcatko plakalo, z pusy jej vytekali hlieny, a ja som marne pozerala na dvere, kedy sa v nich objavi jej mama alebo otec. Ked nikto neprichadzal, podisla som k dievcatku, utrela jej nos aj usta a snazila som sa ju troska utisit. Vsimla som si, ze z laveho uska jej kvapka krv.
Prilozila som jej nan vreckovku a isla som zavolat sestru. Sestry boli vo svojej miestnosti a rozpravali sa. Ked som na otazku jednej z nich, ci ide o moje dieta, odpovedala zaporne, povedala len, ze sa mam vratit k svojej dcere, ze pride neskor.
Vratila som sa do izby a striedavo som k sebe tulila svoju dceru aj dievcatko, ktore bolo samotne. Po chvili zacala vykasliavat krvave hlieny a kedze sa sestra stale neukazovala, znova som sla za nou. Veselo sa zabavala s kolegynou s mobilnym telefonom. Ked nereagovala na moju vyzvu, aby isla za pacientkou, zvysila som hlas, na co sa uz ozvala aj lekarka, ale len preto, aby mi vysvetlila, ze dieta je po zakroku a preto je normalne, ze place. Nedala som sa a krikom som ich doslova donutila, aby sa konecne zdvihla a isla malu pozriet.
Zelala by som vam vidiet, s akym chladom, priam az odporom pristupila k malej, bez slovka na jej upokojenie, len jej utrela nostek, polozila na postel k nej tri vreckovky a zasa odisla. Vraj ma aj inu robotu a inych pacientov!
A ja sa pytam: Preco som ju zakazdym nasla v druznej debate s kolegynami v izbe pre sestry? Preco som ju nemusela hladat na inych izbach pri ostatnych pacientoch, ked mala tolko prace?! Co robi sestra, ktora nevie pritulit trpiace male dieta na DETSKOM oddeleni? Vyhrkli mi slzy nad tolkou bezcitnostou.
Navyse, podla mna v jej spravani nebol len nedostatok sucitu, ale hlavne zanedbania pracovnych povinnosti. To dieta sa dusilo vlastnymi hlienmi! Keby som nestala pri nej, neutirala ju a nenutila tie krvave sople vypluvat, ako to mohlo dopadnut? Sestra neurobila absolutne nic okrem toho, ze ma arogantne napominala, ze sa mam starat o svoje vlastne dieta a dat jej pokoj.
Dokonca sa mi vyhrazala, ze ak sa neprestanem rozculovat (ze kasle na pacientku), zavola primara, aby so mnou urobil poriadok. Ked som suhlasila, ze sa s nim rada porozpravam, iniciativa ju akosi rychlo presla. O malicku sme sa nadalej starali na striedacku s jednym oteckom az do prichodu primara. Predtym este si ma zavolala na chodbu lekarka, ktorej meno nepoznam, aby ma napomenula, ze sa uz do toho nemam miesat, lebo o praci s detmi nic neviem a dalsia sestra mi "podakovala" za to, ze som jej pokazila den. To uz bolo na mna privela.
Nazvala som ich bezcitnymi bestiami a odisla som.
Okolo obeda prisiel primar Hapco skontrolovat deti, ci mozu ist domov.
Popisala som mu, ako som neuspesne vyzyvala sestru, aby sa postarala o malu pacientku, ako som to robila za nu a navyse som dostala vynadane, ze sa staram.
Okrem toho, ze mi sestra odmietla povedat svoje meno. Primar mi dal za pravdu a prikazal sestre, aby zostala pri malickej. Rovnako na prikaz pana primara sa mi sestra Arpasova napokon predstavila. Mrzi ma, ze nemozem uviest mena ostatnych sestier a lekarky, ktore tak prikladne kaslali na male trpiace dievcatko, odlucene v tazkej chvili od maminky, na ktoru neustale volalo.
Kazdy z nas ma urcite obcas slabu chvilu, ked sa mu prilis nechce do prace.
Pochopila by som nenatiahnutu plachtu na posteli, ze v izbe pre 6 deti bola jedina knizka, v ktorej chybali strany, ze v kanvici s cajom nebola naberacka a nemali sme ako detom naliat caj, ale to, ze sa po upozorneni sestricka neraci ist pozriet na male dieta bez dozoru, ktoremu z uska aj z pusy tecie krv, tak toto naozaj pochopit ani ospravedlnit nedokazem. A to ani nespominam ludske hladisko. Nepochopim, ze zena dokaze odist od postielky, v ktorej place dieta, bez jedineho mileho slova a bez toho, aby ho aspon pohladila po hlavke.
Zial, aj taketo ladove sfingy pracuju v nasom zdravotnictve, konkretne na detskom oddeleni ORL na Kramaroch.
S pozdravom Zuzana Kubovcikova
Citovať:
Asi budem jediny, kto mal odvahu sa opytat, odhliadnuc od tej slecny, co ju mrazilo a tiekli jej slzy po licach. Ta to ale nejako preziva.