Franz List – stratený syn Slovenska

23:20 11.01.2006 (počet komentárov: 20)

Maďarská encyklopédia (Kislexikon A–Z, Budapest 1968, s. 625) píše o F. Listovi ako vynikajúcom hudobnom skladateľovi, klavíristovi a hudobnom géniovi romantizmu. Listovu národnosť neuvádza. Slovenský biografický slovník (Martin 1989) F. Listanespomína vôbec. Encyklopédia Slovenska (SAV Bratislava 1979, s. 377)uvádza o hesle F. Lista, že ide o „maďarského“ hudobného skladateľa, klavíristu, reprezentanta tzv. novonemeckej školy. Zo Slováka, ktorý po maďarsky nikdy nevedel – urobili Maďara. Aj v Malej slovenskej encyklopédii (Encyklopedický ústav SAV Bratislava 1993, s. 398) citujú tohto hudobného génia ako „maďarského“ hudobného skladateľa.

Otec i matka, ba i prarodičia Franza Lista boli Slováci. Toto odhalil slovenský Švajčiar, hudobný teoretik a pedagóg Miroslav Demko vo svojej knihe Franz List - compositeur slovaque (2003), ktorá vyšla vo francúzštine. Autor fundovane a kultivovane zobrazuje osobnosť a kreativitu Franza Lista, jeho životné peripetie a rýdzo slovenský pôvod. Cituje aj deformácie uhorských a maďarských historikov o jeho živote. Aj o zamlčovanej pravde Listovho pôvodu.

Starý otec F. Lista pôsobil ako učiteľ vo Svätom Jure pri Bratislave. Bol to slovenský intelektuál, podpisoval sa ako List. Špekulatívne sa niektorí autori snažili jeho priezvisko kamuflovať, pomaďarčovať a písali Liszt. Starý otec Gregor AdamList mal konflikt s grófom Esterházym a pre svoje slovenské presvedčenie bol zo služieb školstva vyhodený. Skončil ako pomocný robotník na píle! Tieto reálie sa do duše F. Lista vryli hlboko. Aj Listov otec Adam patril ku slovenským intelektuálom,bojovníkom proti maďarskej totalite a rozpínavosti. Listovci predstavovali v Bratislave rozvetvenú slovenskú rodinu. Na základe dokumentov vieme, že gróf Andrássy chcel na stranu maďarstva získať F. Lista, čo sa mu nepodarilo. Franz List presadil cenu pre nášho Jána Levoslava Bellu. List sa dovoli postaviť chrbtom otvoreniu maďarskej akadémie v Budapešti 4. novembre 1875, kde bola celá maďarská elita. Odmietol účasť, hoci sa v tomto zápase cítil v cudzom svete osamotený. Nehlásil sa za Rakúšana, ani za Nemca, ba ani za Francúza. Cítil sa byť telom a dušou Slovákom -Uhrom. Napísal: „Ty si moja vlasť, moje nebo a moje jediné miesto na odpočinok!“

Franz List veľmi dobre poznal, aj ako intelektuál, ako hovoril, históriu starých Slovákov. Vedel argumentovať osudovými dejinami našich predkov. Tvrdil, že my, Slováci, sme autochtónnym národom v Uhorsku a Maďari od nás prevzali kultúrua civilizačné trendy. Maďarov chápal ako prisťahovalcov, kočovníkov. Nepridal sa k Lajosovi Kossuthovi, renegátovi. Nesúhlasil s jeho „revolučnými“ myšlienkami, ktoré okliešťovali slovenské záujmy.

Životopisci a historici zámerne zamlčujú Listov obdiv k staroslovenským dejinám. Franz List sa verejne hlásil k odkazu slovanských apoštolov, svätcov Cyrila a Metoda. Keď sa v roku 1863 konali oficiálne oslavy príchodu Cyrila a Metoda na našeúzemie v Ríme, List si považoval za povinnosť, aj na podnet pápeža Pia IX., zložiť dielo Slavino slavno Slaveni (Slávme slávne Slovania) na text srbského básnika Meda Puciča (1821–1882). Dielo predviedli členovia mužského zboru so sprievodom organu. Na oslavách sa osobne zúčastnil aj Franz List, keďže mal úzke a priateľské vzťahy s pápežom Piom IX.

Podľa Miroslava Demku mal Franz List už vtedy obavy o svoj život. Vyhrážky, prenasledovanie? List nachádzal komplexnejší vzťah k Slovensku a k Bratislave, kde neraz s veľkým úspechom koncertoval. Na počesť ostrihomského kardinála Jána Scitovského napísal skladbu Missa solennis – La Messe de Gran (Ostrihomskáomša). Napísal aj skladbu Totentanz, čo v preklade znamená Slovenský tanec. O Listovom príchode na oslavy príchodu slovanských apoštolov na naše územie, ktoré sa konali v Ríme, sa dozvedel celý kultúrny svet. Bol to podnet aj pre biskupaŠtefana Moyzesa, ktorý vyzval nitrianskeho biskupa Roškovianskeho, aby sa angažoval na spoluorganizovaní kultúrneho stánku na Slovensku. Mal na mysli založenie Matice slovenskej.

Svetobežník

Franz List sa narodil 22. októbra 1811 v rakúskom Raidingu slovenským rodičom, ktorých nezamestnanosť v mnohonárodnom Uhorsku vyhnala z rodného hniezda. Matka bola slúžkou, ktorú si rodina Langerová adoptovala. Po narodení matka a otec nechceli syna v rodnej matrike nechať zapísať ako Ferenc - na rodnom liste je Listovo krstné meno zapísané ako Franciscius, po latinsky. Týmto osobným menom sa List neraz aj podpisoval. Slovenskí rodičia aj touto formou, podľa M. Demka, zachránili syna pred maďarizáciou. Liszt sa nehlásil k Rakúšanom, ani k Nemcom. Na svoje rodisko v Raidingu sa snažil zabudnúť. Keď mu mestský magistrát v rodisku navrhol postaviť sochu, List odmietol akúkoľvek angažovanosť a účasť priodhalení.

Listovou manželkou bola grófka Mária d’Agoultová a po jej smrti bola jeho družkou princezná Carolyne de Sayn-Wittestein Iwanowská. Po nemecky hovoril veľmi slabo. Mal úzke a priateľské styky s imperátorom Napoleonom III. Kronikári zaznamenali, že to bol práve Franz List, kto navrhol a financoval pomník L. Beethovenovi v Bonne. Keď sa v polovici 19. storočia konala výstava korunovačných klenotov uhorského kráľa sv. Štefana vo Viedni, medzi inými artefaktami nechýbal ani kráľov mešec.Nápisy na tomto predmete boli písané slovanskou cyrilikou. Lista požiadali, aby k tejto slávnosti skomponoval hudobné dielo, List jednoznačne odmietol. Tvrdil, že osobnosť kráľa Štefana je zbytočne heroizovaná. Napísal, že mnohé veci sú okolo kráľa nevyjasnené.

List bol obdivovateľom slovanstva, bol informovaný o Štúrovcoch. V pokročilom veku sa začal učiť po rusky, čo pre Slováka nebolo zložité. Hovoril, že po smrti chce byť pochovaný tam, kde naposledy vydýchne. Predstavoval si, že na sklonku života by mal žiť v Rusku, presnejšie v Petrohrade, kde mal veľa priateľov, s ktorými udržiaval úzke vzťahy.

Zomrel osamotený 21. júla 1886 v nemeckom Bayreuthe, kde umelcovi vystrojili pompézny pohreb (aj podľa zachovaných fotografií). Na tamojšom cintoríne Listovi vybudovali reprezentatívnu hrobku.

Z archívnych dokumentov sa dozvedáme, ako sa budapeštianska administratíva pokúšala rôznymi formami tajne preniesť Listovu telesnú schránku do Budapešti. Listove deti, najmä Cosima (manželka hudobného skladateľa Richarda Wagnera)nesúhlasili.

Listovi životopisci (nie je ich málo) sa všemožne snažili najmä v Maďarsku falšovať pôvod a životné osudy Franza Lista. Aj v samotnej Bratislave pôsobili ľudia, ktorí sasilou-mocou pokúšali Lista maďarizovať. Najmä bratislavský policajný prefekt Johann Nepomuk Batka. Nečudo. Hudobného génia Lista, intelektuála, si chceli prisvojiť najmä naši južní susedia. Nebol by to prvý prípad. V životopise Franza Lista sa zámerne zamlčoval jeho slovenský pôvod i predkovia. „Pisálkovia“ sa zaoberali Listovými pletkami so ženami, jeho deťmi, miestami, kde koncertoval. Zatajovali jeho cesty na Slovensko, návštevy starej matky Barbory Slezákovej v Rusovciach, návštevu bratanca v Bratislave, v Šuranoch atď.

Franz List bol a je vo svete uznávaný ako hudobný génius, no najmä maďarskí hudobní teoretici a historici negovali jeho rýdzo slovenský pôvod, hoci vedeli, že kamuflujú. Zamlčovali Listovu angažovanosť pri oslavách tisícročného príchodu svätcov Cyrila a Metoda na naše územie, ktoré sa konali v Ríme. Hypotézam všakveriť nemožno. Historická pravda napokon zvíťazila.

Blíži sa 120. výrošie Listovho úmrtia. Toto jubileum by sme si mali dôstojne uctiť. Ulice, ktoré sú pomenované ako ulica Ferenca Liszta by sa mali premenovať na ulice Franza Lista. Mala by sa pripraviť aj erudovaná personálna bibliografia tohto génia najmä so vzťahmi k Slovensku a k Slovákom.

Zdroj:www.matica.sk
Laco Zrubec: Franz List, priateľ pápeža Pia IX., Napoleona III. Je slovenským hudobným skladateľom, známym po celom svete (krátené)

liszt1.jpg Liszt2.jpg liszt3.jpg
liszt4.jpg    

Späť

Pridať komentár

Komentár od: Enforce | 03.06.2007

Velke podakovanie autorovi, Daukjem za osvetlovanie takychto dolezitych faktov. Asi by sme sa na Slovensku divili co vsetko malo byt inac, a kolko nasich slovenskych madarov je vlastne naozaj madarov, vsakze :)

Komentár od: Enforce | 03.06.2007

a preco si anonymus ???

Komentár od: peter12 | 21.11.2007

( Domnievam sa, že to patrí k tejto téme. Podklad je z konferencie: Franz Liszt a jeho domovina. Zichyho palác, BRATISLAVA, 25.10.2007 )

Miroslav DEMKO

Dráma v Černovej a Franz Liszt

Známe skutočnosti vzťahu Bjornstjerne Bjornsona k Slovensku a k udalostiam v Černovej v roku 1907 nás musia prirodzene nabádať k šišiemu videniu súvislostí v európskom kontexte. Jeho motivácia a rozhodnutie, napríklad známe avízo zo strany Čiech Bjornsonovi (Egil Lejon,Bjornstjerne Bjornson - Články a prejavy, 1880 -1910, Naša Európa, 1998) síce dáva istú odpoveď, ale nemôže nás úplne uspokojovať nezohľadniť aj iné vzťahy, ktoré vedú k Lisztovi, či Griegovi. Lebo práve oni mohli predznamenať formovanie samotného Bjornsona. Veď aj skutočnosť, že hlas vyzvať práve Bjornsona, aby sa zastal práve Slovákov, dáva tušiť, že predošlé vzťahy tejto známej európskej osobnosti k Slovensku boli niečím už aj pred tým známe, len sa o nich zo známych príčin nesmelo písať.
Bjornson, ako je známe, sa často zdržiaval v Ríme a teda aj v škandinávskej spoločnosti v tomto mesta, kde spoznal aj kľúčové osobnosti „nórskeho hnutia“. Ak sa Bjornson vracia do Nórska práve v roku osláv sv. Cyrila a Metoda v Ríme v roku 1863, na ktorých sa zúčastnili tak Slováci ako aj Franz Liszt, môžeme sa zamyslieť nad tým, do akej miery sa tieto slovanské oslavy stali aj inšpiračným zdrojom pre jeho formovanie a odhodlanie pre národné prebudenie Nórov.
Jedna z centrálnych osobností nórskeho hnutia v Ríme, ktorý poznal Liszta i Bjornsona a samozrejme aj Griega bol Niels Ravnkilde. On bol tou kľúčovou postavou vo vzťahu Liszta k Nórom. Práve on, nadšený propagátor Griegovej hudby už pred 29. decembrom 1868 urobil všetko, aby s radosťou upozornil Liszta na Griega – na tento nový hudobný talent a objav. Niet pochýb, že motivácia Liszta pomôcť práve Griegovi, mohla mať obzvlášť silný leitmotív. O tom neskôr hovorí aj sám Grieg. Ak ho Liszt povzbudzoval k hudobnej lyrike, k charakteristicke nórskej melódie, tak tým aj prejavoval nadšenie, ktoré v tejto expresívnosti realizoval diskrétnosť, tajomnosť – mouvements secrets – v živote svojho ľudu, národa.
(Yvonne Rokseth: Grieg, str. 32, Les éditions Rieder, Paris, 1933). Aké boli hlbšie asociácie vzťahov a korešpondencia medzi Lisztom a Ravnkildom, prípadne medzi Ravnkildom a Griegom, nie je nám dodnes známe, (predmet budúceho bádania). Podobne by bolo iste zaujímavé sledovať aj vzťahy k iným osobnostiam ako s Ole Bullom, Ludvigom Mathiasom Lindemanom, Kierulfom, Jonasom Lie a iných. Zdá sa nám evidentné, že zamlčiavané oslavy Cyrila a Metoda v Ríme z roku 1863 ako aj poznanie hlbších vzťahov a pôsobenia Franza Liszta v tomto meste a jeho širokých kontaktov dávajú priestor aj pre inšpiračný charakter nórskeho hnutia.
Z týchto aspektov nevidieť čin a odkaz Franza Liszta, tohto známeho hudobného génia na pozadí európskych reakcií k tragédii v Černovej na Slovensku, by bolo kultúrnou nevšímavosťou. Veď kto by si mohol dovoliť zodpovedne popierať vzťahy a dopad pôsobenia, vplyvu Franza Liszta na Edvarda Griega a B. Bjornsona, ktorí mohli vedieť o problémoch Slovákov v Uhorsku? Pochopiť dnešnými očami napätie a politické konfrontácie na začiatku 20. storočia by nás viedli k poznaniu, že výroky európskych intelektuálov, ku ktorým patril aj Bjornstjerne Bjornson, v tejto dobe predstavovali nielen smelosť, ale aj veľké riziko. Tým viac, že Bjornson sa postavil za krajinu, o ktorej po pravde nikto nechcel hovoriť, a to v čase, keď problematika tejto krajiny nebola natoľko známa na pôde Európy. Taká bola skutočnosť o Slovensku pred I. svetovou vojnou. Ak sa máme zodpovedne zamyslieť a zodpovedať súvislosti Bjornsona k tomuto činu, musíme nájsť odpoveď na to, čo ho viedlo k takémuto činu. Alebo ako sa vôbec mohlo stať, že velikán z inej vzdialenej krajiny, iného národa, mohol v tak pohnutej dobe riskovať aj svoju kariéru a ozvať sa k neprávostiam spáchaným v neznámej dedine Černová na Slovensku?
Fakty predstavované v biografiách Griega i Bjornsona nás vedú k osobnosti Franza Liszta, ktorého dnes predstavujeme ako Slováka. Práve táto skutočnosť zároveň aj doplňuje hmlisté kapitoly Lisztovho života, ktoré dodnes neboli náležite vysvetlené. Jednou z dôležitých aktivít Franza Liszta bola snaha pomôcť tým, ktorí sa nemohli oprieť o silné politické zázemie veľkých národov, ale snáď len o význačné osobnosti akou bol napríklad práve Liszt. Liszt venoval E. Griegovi mimoriadnu pozornosť pri vzájomných stretnutiach, keď ako je známe – pričinením Liszta sa podarilo získať tomuto skladateľovi malého národa – Nórov - renomé európskeho významu. Podobne ako Liszt upozornil na J. L. Bellu, tak sa zaangažoval aj za E. Griega, ktorému zaslal známy dopis (Rím, 29.12.1868) a pozvanie na osobné stretnutie. Bolo to niekoľko rokov po cyrilometodejských oslavách v Ríme a pred I. vatikánskym koncilom, teda v období revolučného vrenia v celej Európe. Čo znamenali stretnutia Edvarda Griega s Lisztom, si uvedomovali všetci autori. Boli si vedomí aj toho, do akej miery ovplyvnil hudobný život v Škandinávii. John Horton vo svojej knihe o Griegovi to nie raz podčiarkuje, že Griega takto Liszt postavil do popredia, ale tiež, že: „Le non Grieg sera désormais lié à ceux d´ Ibsen et de B. Bjornson“, teda, že meno Griega bolo od tej chvíle spojené s Ibsenom a s B. Bjornsonom. (John Horton: Edvard Grieg, Fayard, 1989, str. 50). Ak nie je našou úlohou sa podrobnejšie rozpisovať o Lisztovi a jeho povzbudzovaní v rozvíjaní kultúry malých národov, musíme podčiarknuť, že práve dielo Griega v spolupráci s Bjornsonom predstavuje veľkolepé dielo: Arnljot Gelline, hrdinská postava v národnej ságe Nórov, ktorá pod titulom „Pred kláštorom na Juhu“ bola v roku 1871 venovaná práve Franzovi Lisztovi. To je veľmi vážna skutočnosť, ktorú zo strany Slovenska a vo vzťahu predstavovania Franza Liszta ako Slováka, nadobúda na závažnosti. Liszt sa veľmi zaujímal o túto skladbu, ktorá bola predvedená v Leipzigu v r. 1875, kde úspešne vystúpila speváčka Nina, Griegova manželka. Je pozoruhodné, že po úspechoch tohto diela v New Yorku, v Amsterdame, začiatkom 20. st. začal útlm úspechov práve neadekvátnym obsadzovaním hlavných postáv. Znalec Griega a škandinávskej hudobnej kultúry Jean-Luc Caron si povšimol, do akej miery úzke rodinné vzťahy medzi Griegom a Bjornsonom sa pestovali takmer do konca života. Ako je známe, tesne pred smrťou Griega, aj nórsky národ zápasil o svoju nezávislosť. Bolo to v roku černovskej tragédie, keď umiera Grieg. Presnejšie niekoľko týždňov pred, teda 4. septembra 1907. Máme právo sa domnievať, že aj tento odchod Griega do večnosti, sa stal pre Bjornsona morálnym odkazom. A tak Bjornsonov hlas proti neprávostiam spáchaných na Slovákoch v Černovej, je len logickým pokračovaním škandinávskych debát týchto veľkých intelektuálov. Rozhodnutie samotného Bjornsona zobrať na seba riziko s veľkými otáznikmi - postaviť sa verejne za Slovákov, nebolo jednoduchým činom. Práve táto skutočnosť nás stavia pred úlohy nového výskumu. Okrem samotného rozhodnutia Bjornsona, na základe vplyvu Griega a Liszta, musíme mať na zreteli ešte iné otázky, ktoré aj zo strany Slovenska by mali byť seriózne zodpovedané. Je to práve otázka útokov proti Bjornsonovi, ktoré sa nezastavili až do konca života tohto významného spisovateľa. Kto vlastne stál na čele kritiky proti Bjornsonovi? Aby sme pochopili správne konflikt v Černovej, musíme ho vidieť v súvislostiach s vyvrcholením konfliktu politického zápasu o nazeranie a hodnotenie dejín 19. st. a teda postoja malých národov v Európe. Veľkú kampaň oproti B. Bjornsonovi viedol poľský klavirista Ignác Paderewski (1860 – 1941), ktorý počas štyridsiatich rokov pôsobil vo Švajčiarsku, v meste Morges. ( Werner Fuchss: Paderewski, Tribune Editions, Genéve, 1981). K Paderewskému sa pridali viacerí, francúzsky skladateľ Saint Saens, alebo známy Romain Rolland ( 1866 – 1944). Paderewski sa cítil dotknutý tým, že poukazoval na Slovákov v Uhorsku, tiež na osud Ruténov (Rusínov), ktorí boli polonizovaní prípadne aj maďarizovaní. Rozhodne u Bjornsona už vidíme konkrétnu výzvu k utlačovateľom, ktorú si dovolil naznačovať Franz Liszt vo svojich dielach v „Mazeppovi“, či „Totentanzi“, atď. Veď nemôžeme tiež nespomenúť, že v čase keď Liszt dostal najvyššie ocenenie v Paríži od Napoleona III., tak dopis od A. Dobrianskeho (1818 – 1903), narodeného na Slovensku, bol na pracovnom stole tohto imperátora. (A. Dobriansky: Les Sláves d´ Autriche et Magyar). Kto by nepoznal Rollandove literárne dielo - životopis o Beethovenovi (prvý), vydaný v r. 1903, teda v roku úmrtia A. Dobrianskeho? Je však poľutovaniahodné, že tento spisovateľ, muzikológ a nositeľ Nobelovej ceny R. Rolland, vynechával vo svojich prácach práve Slovensko, Dolnú Krupú, keď uprednostnil Budapešť. Avšak skutočnosť, že úplne vymazal zo svojich muzikologických štúdií osobnosť Franza Liszta, je viac ako zarážajúca. Bezpochyby aj náväznosť na Bjornsona a Černovú, ale tiež znalosti o Lisztovi, o jeho identite prispeli k rozhodnutiu vymazať z hudobných dejín aj samotného Liszta! Ak Paderewski postupoval v šľapajách Mickiewicza, ku ktorému mal výhrady aj Franz Liszt, obzvlášť z dôvodov istého egoizmu k poľským udalostiam, tým viac Černová predstavuje kulminovanie európskeho napätia celým 19. st. (teda cez Garibaldiho, Kossútha a Bismarcka) až k problematike I. sv. vojny. Ignác Paderewski, ktorý mal možnosť sa stretávať v zahraničí s celou kultúrnou elitou, ba vystupovať aj na najvyšších postoch (OSN, Ženeva), svojim pôsobením v skutočnosti oslaboval Bjornsonov zápas za práva malých národov. V tomto duchu až skutočného pokusu vymazať Franza Liszta z dejín hudby sa pokračovalo aj začiatkom 20. storočia, tak v diele Rollanda, alebo aj tak významného diela Teodory de Wyzewa (Beethoven et Wagner, Paris 1921), kde Liszt v súvislosti s Wagnerom, alebo Beethovenom vôbec nie je spomenutý. Je nesporné, že tieto súvislosti boli v zhode aj s celou problematikou identity Liszta, na ktorú sa nenachádzala odpoveď. Je len zaujímavé, že v tomto čase, keď sa svet otočil proti Lisztovi ( a tiež Bjornsonovi), bol to práve Ján Levoslav Bella, ktorý až do smrti ( v Rumunsku) propagoval dielo Liszta. Toto tragické pozadie a nespracované súvislosti k Černovej z hľadiska medzinárodných vzťahov a lisztovskými aktivitami zostávajú ako výzva ešte stále pred nami.

Komentár od: monkfish1 | 07.04.2008

Ked uz citam o tomto skladatelovi zaujimalo by ma kedy prisli vlastne Slovania, Slovaci na uzemie Slovenska a Moravy, Mozu byt pramene Rimskych historikov pravdive ked o nas hovoria ako o Vandaloch, alebo to boli starogermani ako uvadza vacsina prozapadnych pramenov? V niektorych svedskych dokumentoch sa spominame omnoho skor ako v siestom storoci, tak isto aj v arabskych pramenoch. Ja osobne si myslim ze basen Mor ho aj ked napisana az v romantizme ale vychadzajuca z ustneho podania je nieco ako Ilias a Odisea (len kedy niekto podla nej najde nasu Troju) a boli sme tu uz okolo roku 200 nasho letopoctu a vtedy neexistoval ani jeden moderny narod. Tak nech sa nevyvysuju a nemachruju.
Ved uz Cyril a Metod sa vyjadrovali - nebudeme krstit uz pokrstenych. Ak sa dokaze ze sme tu boli mozu ist aj Niebelungovia do riti.

Monkfish1

Komentár od: Cyril Hromnik | 23.11.2015

Slovenská národnosť svetoznamého klavíristu a skladateľa Františka Lista, známeho vo svete pod menom Franz Liszt, sa postupom doby pomaly rehabilituje, a to aj napriek prekážkam zo strany cudzích ale aj slovenských tzv. profesionálnych muzikologov. Pokrok v tomto smere zaznamenal aj Vlado Mlynár s odkazom na dielo Laca Zrubca: Franz List, priateľ pápeža Pia IX., Napoleona III. Je slovenským hudobným skladateľom, známym po celom svete (krátené). Avšak aj tento najnovší pokus o rehabilitáciu nášho slávneho virtuoza a skladateľa nepriviedol ju na celkom správnu a historicky zdôvodnenú mieru. Totižto, najslávnejší slovenský skladateľ a virtuoz nebol ani Maďarom, ako sa často uvádza, ani maďarsky hovoriť nikdy nevedel. Nebol však ani Nemcom, ba ani ponemčeným Franzom Lisztom a nemecky vedel hovoriť len slabo. Narodil sa slovenským rodičom, ktorý ho pomenovali František s priezviskom List po otcovi, čo sa v latinsky písanej matrike zapísalo ako Franciscus List, pôvodne slovensky František List. Jeho najslávnejším dielom je bezpochybne klavírna skladba Slovenský tanec, známá pod nemeckým titulom Totentanz, čiže Tanec Tótov / Tanec Slovenov/Slovákov. Plnejší argument pre Listov slovenský (vtedy uvádzaný ako uhorský) pôvod, a teda slovenskú národnosť a slovenský materinský jazyk, je k nahliadnutiu v brožure Cyrila A. Hromníka František List. Martin: Matica slovenská. 2012. 43 s.
O rehabilitáciu slovenskej identity Františka Lista sa najviac zaslúžil slovenský učiteľ hudby vo Švajčiarsku Dr. Miroslav Demko, ktorý však nanešťastie a napriek siedmym kniham na tuto tému ponechal Listovi jeho ponemčené meno Franz Liszt namiesto nepochybne slovenského mena František List.
Odpoveď na otázku pod menom Monkfish 1, “kedy prišli vlastne Slovania, Slováci na územie Slovenska aMoravy?” je jednoduchá: Sloveni (nie Slováci ba ani nie Slovania) nikdy na Slovensko neprišli. Oni tam boli autochtonní, teda odjakživa. Detaily ich dlhej historie na slovenskom Uhorsku obsahuje moja kniha, Hromník, Cyril A. 2013. SLOVENI A SLOVENSKO: Velebníci Vlasatého Boha na horizonte histórie (ca. 3200 pr. Kr. – 907 po Kr.) Martin: Matica Slovenská.

RSKS

Österreichisch-slowakischer Kulturverein
Rakúsko-slovenský kultúrny spolok
E-mail: rsks@slovaci.at
Tel.: +43 1 5961315
Fax: +43 1 5955799

Sova

Slowakischer Schulverein
E-mail: sova@slovaci.at
Tel.: +43 1 5961315
Fax: +43 1 5955799

Prihláste sa k odberu newslettera


Mám záujem o novinky:

Kalendár akcií

						
						1						
						
						1						
						
						1						
						
						1						
						
						1						
						
						1						
						
						1						
						
						1						
						
						1						
						
						1						
						
						1						
						
						1						
Predošlý mesiac Január 2022 Ďalší mesiac
Po Ut St Št Pi So Ne
          1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31            

Dnes je 19.januára, meniny má Drahomíra, Mário.

Vianoce 2021

Darčeky 2021
Čo kúpim na vianoce?
Koniec hlasovania: 26.12.2021
Spolu hlasov = 6
kupujem spontánne
33%
rešeržujem a pripravujem sa systematicky
33%
kupujem veselé drobnosti
0%
kupim len praktické darčeky
17%
nekupujem - dostanem 24.12.
17%
dali mi radu, že kúp si koňa
0%