Čakanie na vianoce

Dni sa nám krátia, ráno odchádzame z domu do práce pri prvých lúčoch slnka, ak vôbec sa nám cez tieto dni ukáže, domov sa vraciame pri zapadajúcom slnku. Noci su dlhé a studené, pomaly začína poletovať sneh. V práci zhon –posledná možnosť zlepšiť ročné čísla – treba pridať, robiť viac. A predsa je táto doba pravdepodobne ta najkrajšia v roku.

Advent znamená príchod. Kto prichádza a čo prichádza k nám? Pred nedávnom som čítal, že básnik Rainer Maria Rilke raz povedal: v advente som vždy katolikom. Chcel tým povedať, že v tejto dobe sme tajomstvom nášej existencie o mnoho viac dotknutý ako v ostatnom čase roka a že sme viac otvorený k vnútornym hodnotám a že sme bližšie k Bohu, ku ktorému sa kresťania vo svojom živote približujú.

Každá doba má svoje čaro a svoje špecifická. Počas adventu sme koncentrovaný na svetlo, radi si zapálime sviečku pri stole, vonku horia sviece v lampášoch od malého až po veličizný, elektrické ozdoby na domoch, osvetlenie všade kam sa pozirieme. V prvú adventnú nedeľu zapálime sviečku na adventnom venci. Keď sa na adventnom venci zapáli prvá sviečka, deti sa začnú tešiť. Veľmi dobre vedia, že nepotrvá dlho a o necelé štyri týždne prídu Vianoce. Tam kde sú deti v dome, zažívame tieto chvíľe ešte intenzívnejšie. Prvého decembra je naraz na stene zavesený adventný kalendár, malé darčeky, sladkosti za každým okienkom kalendára spríjmňujú deťom čakanie na veľkýdeň.  Čakáme všetci na vianoce, na príchod Ježiša Krista.

Advent a vianoce je čas, ktorý je o to krajší keď ho zažívame spolu, s našimi najmilšími.Tento pocit blízkosti a mať svoj útulok sa nedá nahradiť žiadnou bohatou veselisou s hordou ľudí. Pripravujeme sa na spoločne prežitie sviatkov. Deti pomáhajú pri pečení zákuskov, medovníčkov, učia sa pesničky, malémodlidby, v očiach majú iskričky.

Aj ten najuzavrenejší človek nemôže sa vyhnúť adventnému obdobiu. Vôňa čaju, vareného vína, koláčiky, vianočné trhy, plné obchody darčekov – dá sa tomu vyhnúť? Ale to je len to pozlátko našej doby. Čím je štedrý deň bližšie o to viac chceme sviatky s niekym deliť, sme ochotny ako Rinke spomína sa stať aj katolíkmi. Preč sú kritické pohlady na platenie cirkevnej dane, dokonca aj do kostola zavítame. Však polnočné omše na štedrý deň ostanú nezabudnuteľným zážitkom – vrzgajúci sneh, tich o na uliciach, už žiadny zhon neruší atmosféru kľudu a mieru.  

Advent nám dáva aj možnosť sa zamyslieť nad svojim životom, nad svojim životným cieľom, kam ideme, niektorí sa pýtaju – bolo to všetko? Náš život nám prebehne ako film pred očami – beží všetko ako to má, ako sme si to predstavovali, alebo ako by to malo byť? Sme naozaj taký akí chceme byť? A potom – aj keď to nie je celkom tak – vždy sa môžeme spoľahnúť na makké objatie milosrdného Boha, ktorý je nám v tejto dobe taký blízky.

Pekné vianoce – to znamená aj prípravu, v týchto okamihoch prípravy prežívame najdôležitejšie chvíle. Ako vieme bez prípravy sa vnútorne u nás nestane nič a ani radosť nie je taká aká by bola v druhom prípade. Tak ako deti ktoré každým otvoreným okienkom v kalendari v plnom očakávaní sa tešia na tento deň. Nikdo s nás nevie, koľko krát budeme spolu takto vianoce oslavovať, nezahodme túto možnosť opať začať. 

Mikulášku, dobrý strýčku,
modlím sa ti modlitbičku,
zlož tú  svoju ťažkú tašku,
daj nám z darov tvojich trošku.

Či koláča makového,
či koníka dreveného,
veľa krásnych vecí máš,
príd k nám, milý Mikuláš!

Takéto krásne básničky,  pesničky a rýmovačky si vypočul Mikuláš tento rok od našich malých ratolestí na Mikulášskej besiedke v sobotu 3.12.2011 v divadle Brett  vo Viedni. Pri rozdávaní balíčkov dobrým detičkám mu pomáhala aj Snehulienka a sedem trpaslíkov zo Zvolenského divadla Jozefa Gregora Tajovského. Ich krásne divadelné predstavenie aj tento rok očarilo i  rozosmialo veľkých aj malých divákov a prispelo k príjemnej predvianočnej nálade Slovákov vo Viedni.

Potešte nás svojou návštevou aj na dalších adventných akciách spolkov SOVA a RSKS: 17.12.2011 od 17.00  - adventný punč a 18.12.2011  o 16.00 - vianočný koncert so slovenským bábkovým divadlom a detskou folklórnou skupinou z Kysúc.

Všetkým členom i nečlenom slovenských spolkov želáme príjemné prežitie vianočných sviatkov  a úspešný štart do nového roku.

Elena Mandik

Präsentation des Kalenders 2012 vom Österreichisch - Slowakischen Kulturvereins

Viedenskí  Slováci ako rakúska národnostná skupina reflektuje tému - domov. Integrácia v podobe kalendára na rok 2012. Motto :  „… je jedno odkiaľ si a kto si – emócie a ich výraz sú vždy individuálne. Niekedy potrebujeme masku, ktorá naše city a emócie chráni…“ – život v globálnej virtuálnej dedine. Čo nás spája?

In diesem Kalender sind Michael Niavarani, Stefano Bernardin, Marcos Valenzuela u.a. von der slowakischen Fotografin Petra Benovsky portraitiert worden, die eine Gemeinsamkeit haben: sie alle besitzen ausländische Wurzeln und leben in Österreich. Mit ihren sehr emotionalen Bildern symbolisieren sie Fragen, die uns alle beschäftigen, egal welches unser Herkunftsland ist: "Wer bin ich? Wo liegen meine Wurzeln? "…

Sobota / Samstag 26. November 2011

Začiatok/ Beginn: 19:00 hod./ Uhr SUMMERSTAGE - Wien 9 - U4 Station Roßauer Lände

Rada by som sa s Vami podelila o svoje dojmy zo športovej akcie, ktorá sa uskutočnila 24. septembra 2011 vo Viedni. Rakúsko-slovenský kultúrny spolok zorganizoval tenisový turnaj 1. Challenge Tennis Cup 2011, ktorý sa konal pod záštitou veľvyslanca SR v Rakúsku Dr. Petra Lizáka. Turnaj sa  konal v krytej  tenisovej hale Tennispoint Vienna na 10 dvorcoch a zúčastnili sa ho rôzne osobnosti politického, spoločenského, kultúrneho i športového života zo Slovenska, Česka, Rakúska, a dokonca aj z Turecka. 
Ako najznámejších účastníkov by som rada spomenula samotného pána veľvyslanca, ktorý sa tiež aktívne zapojil do hry, podobne ako veľvyslanec SR pri medzinárodných organizáciách Marcel Peško s manželkou Danou, profesor Jozef Klimko - bývalý veľvyslanec SR v Rakúsku, ďalej nás svojou návštevou na turnaji poctil aj bývalý generálny riaditeľ Českých dráh Ing. Petr Kousal, slovenský herec Marián Slovák, manažér hudobnej skupiny Taktici Fedor Patočka, z Českej republiky JUDr. Jan Žák a JUDr. Petr Suchán, a z Tureckého veľvyslanectva konzul p. Onur Ozceri. Celkovo sa tenisového turnaja zúčastnilo 70 priaznivcov tohto športu, 50 mužov a 20 žien. Hralo sa v troch kategóriách: mužská štvorhra, ženská štvorhra a štvorhra zmiešaná.
Víťazmi mužskej štvorhry sa stali Jan Branisa a Miroslav Brna z Hlohovca, v ženskej štvorhre Melita Schubertt a Dana Pešková z Viedene, mix vyhrali Martin Krajčovič a Evka Vozariková z Leopoldova.

Turnaj takéhoto rozsahu by nebolo možné zorganizovať bez podpory sponzorov, ktorým patri nielen moja osobná vďaka, ale aj vďaka celého vedenia Rakúsko-slovenského kultúrneho spolku. Sú to:

CD Cargo Vienna, Rakúsko
Straka a Žák , advokáti Praha, Česká republika
Titol - Šport s.r.o Bratislava, Slovensko
American Chance Casinos a.s. Pobocka: Hate 199 - Route 59, Česká republika
Firma Lanceria Opava, Česká republika
Tennispoint Vienna, Rakúsko
Mond Casino - Maribor, Slovinsko
Elektro Masmart s.r.o Madunice, Slovensko
Divadlo Andreja Bagara Nitra, Slovensko

Ďalej by som sa chcela poďakovať aj svojmu dobrému kamarátovi - trénerovi a v súčasnosti vrchnému rozhodcovi pánovi Jánovi Sudymu, ktorý mal všetko pod kontrolou, ako aj fotografovi Matúšovi Strapkovi, ktorý prostredníctvom svojho objektívu zachytil tie najkrajšie momenty z turnaja. Fotografie si môžete pozrieť v prílohe, krátka reportáž z tohto športového podujatia bola odvysielaná 9.10.2011 v programe České a Slovenské ozveny na ORF 2. Relácia sa dá vyhľadať v archíve na webovej stránke ORF.

Myslím, že sa prvý ročník veľmi vydaril, všetci boli spokojní, výborne si zahrali tenis, zabavili sa a nadviazali aj nové pracovné, športové i osobné priateľstvá.

Všetci sa už tešíme na 2. ročník Challenge Tennis Cup 2012!

Hlavná organizátokra turnaja

Slavomíra Vančová

Na lodi  Martin  sme sa doviezli do cetra Bratislavy, odkiaľ sme po naozaj dlhom a bohatom obede  vyrazili do starého mesta na prehliadku historických pamätihodností. Dozvedeli sme , kde bola v Bratislave  upálená prvá bosorka, i prečo sú na kamennej dlažbe v starom meste umiestnené zlaté korunky. Vyliezli sme aj na Michalskú bránu, odkiaľ sa nám naskytol úžasný pohľad na staré mesto, striešky kostolov a starých budov.  V primaciálnom paláci sme obdivovali cenné anglické zlatom pretkávané gobelíny a niektorí si dokonca rezervovali zrkadlovú sieň paláca na svoj svadobný obrad. Osviežili sme sa vodou z Maximiliánovej fontány  a posilnení sladkou zmrzlinou sme putovali  na nábrežie Dunaja. Potom to už bolo len na skok do Eurovy, ktorá nás prekvapila zaujímavou módnou prehliadkou.

Deň ubehol ako voda. Stratené ruksaky sme našťastie bezproblémovo našli,  a tak sme podvečer príjemne unavení dorazili do Viedne.Prehliadka Viedne, ktorú Vám Slovenský školský spolok SOVA ponúkne v najbližšich mesiacoch, bude určite tiež zaujímavá a srdečne Vás na ňu už teraz pozývame!

Elena Mandík

Letné prázdniny sú už nadosah a záverečné dni tohto školského roka sa  dajú spočítať len na jednej ruke.  A potom: Hurá na prázdniny! Do hôr, k moru, k jazeru, k babičke alebo tete na Slovensko, hlavne preč zo školských lavic.

Deti, ktoré sa v Slovenskom spolku SOVA vo Viedni celý školský rok učili slovenčinu s p.učiteľkou Angelou Michelitsch, sa na prázdniny veľmi neponáhľali.  Na hodinách slovenčiny sa im vždy veľmi páčilo. Odmenou za ich výdrž a usilovnosť bolo na sobotňajšej poslednej hodine nielen prvé slovenské vysvedčenie, ale aj sladká zmrzlina a čokoládová  bábovka.  Takto posilnení sú na prázdninové dni na Slovensku určite dobre pripravení. V septembri sa opäť stretnú, aby svoje vedomosti zo slovenčiny zase o trošku vylepšili, pekne slovko za slovkom, písmenko za písmenkom. Slovenčina pre deti pokračuje od 17.9.2011 o 15.00 v spolku SOVA. Neváhajte a skúste to so slovenčinou aj vy. Lebo nikdy nie je neskoro!

Elena Mandik

Marcella Molnárová na stretnutí mamičiek v spolku.

Pravidelné stretnutia slovenských mamičiek v spolku na Otto-Bauer-Gasse boli 8. júna spestrené významným hosťom – Marcellou Molnárovou – speváčkou, moderátorkou, režisérkou a najnovšie vydavateľkou detských kníh.

Marcella k nám prišla, aby nám predstavila svoju veľmi populárnu knižku s CD-čkom Hamko Mňamko, v ktorej apeluje na správnu životosprávu detí zábavnou formou pesničiek a riekaniek.

Okrem toho, že knižka je zábavno-didaktická pomôcka pri prekonaní nechute do jedenia zdravých vecí a dokonca ministerstvo školstva ju odporúča škôlkám a školám, veľmi dobre prispieva k rozvoju slovenskej reči. Jednoduché rýmy sú pre všetky deti chytľavé a vďaka notám v knižke sa dajú využiť pri učení pesničiek aj hudobné nástroje ako klavír alebo flauta.

Marcella Molnárová nám nielen porozprávala o histórii vzniku knižky, no s deťmi si aj zaspievala a zatancovala. Pesničky o kalerábe, mrkvičke, tekvici, či kapuste sú veselé a nákazlivé. Deti si slová rýchlo zapamätali a mohli sa pridať k spevu. A mamičky sedeli veľmi spokojné a možno trochu udivené, ako si ich deti vyspevujú pesničky o zelenine, aj keď ju doma nejedia. Aspoň doteraz. Možno sa to zmení.

Takmer každý si domov odniesol knižku s venovaním a podpisom. V príjemnej atmosfére pri káve a koláči nám porozprávala Marcella aj o jej ďalších plánoch, na ktorých uskutočnenie sa tešíme. Prezradila nám, že pracuje na ďalšej knižke a dokonca na DVD-čku, ktoré nám príde takisto predstaviť osobne.

Iveta Gregor

Tento tábor bol taký milý, ako azda žiadny iný. Spestrila nám ho oslava narodenín osemročnej Jasmínky, prekrásne počasie a ľudoprázdne Tatry. Hoci sú Vysoké Tatry ešte stále následkom víchrice aj stromoprázdne a všetky lanové dráhy mali práve revízne kontroly, my sme sa mali super!

V prvý deň sme navštívili Spišské divadlo v Spišskej Novej Vsi a pozreli sme si rozpávočku " Baltazár Banán " od Martina Barčíka. Táto hra bola ocenená na súťaži slovenských dramatických textov pre deti a mládež. Okrem veľkej zábavy hra spontánne hovorí o dozrievaní a dospievaní, ale taktiež o krásnom lietaní. Zároveň pripomína starším divákom, že by nemali byť lenivcami, zlodejmi a klamármi. Všetko má svoj čas a aj Baltazár musel raz spadnúť zo stromu.

Každé ráno malú včielku
uvidíme cvičiť v tielku.

Každý deň má robotu
v nedeľu i v sobotu.

Na zlé ruky nepriateľa
žihadlo zo zadku strieľa.

Ó, Včielka, ó, Včielka, ó, Včielka ....

Na zlé ruky nepriateľa
žihadlo zo zadku strieľa.

Ó, Včielka.
V ústach med a v zadku jed.

Ó, Včielka, ó, Včielka, ó, Včielka ....

Pri pesničke  O včielka, včielka... sme všetci zažili ozaj veľa smiechu aj radosti z tvorivosti. A určite nikdy nezabudneme, že:

" Nemusíme vedieť  lietať,
stačí smelo vystrieť krídla.

Letieť môže žltý banán,
aj ponožky s vôňou mydla…. "

Cestu naspäť nám spestrili naše (skoro profesionálne) speváčky Jacqueline a Lucia svojím krásnym spevom, ku ktorému sa pripojili i ostatné deti. Vyviezli sme sa aj pozemnou dráhou na Hrebienok  a zišli späť do Starého Smokovca. Svojou výdržou nás prekvapila Melanie - najmladšia účastníčka tábora, ktorú si všetky deti do jedného obľúbili. S jej malými nožkami hrdinsky zvládla zostup k Vodopádu Studenéeho potoka a aj z Hrebienka dolu. Obdivuhodná mladá dievčinka! Svojimi bystrými postrehmi prekvapovala dennodenne a správaním presahovala aj staršie deti. Nič nevzdala, spolupracovala a žiarila radosťou ako malé slniečko.

Najstarší táboroví účastníci tiež prekvapili poslušnosťou a nevzdali ani tu najnáročnejšiu túru. Hoci mokrí, v šmykľavom snehu - dosiahli 25m vysoký Vodopád Skok v Mlynickej doline. Zdolali ho v trojici (síce bez povolenia), čo sme im ale nakoniec odpustili pre ich každodennú disciplinovanosť.  (Foto 3 deti)

Tí, čo to vzdali (teda vzdať museli, alebo vzdať chceli) si zaslúžia tiež pochvalu, pretože to bola náročná trasa.(foto ostatne deti + veduce). V ten narodeninový deň, ked´ spoločenská miestnosť zažiarila, plná balónikov, perfektne vyzdobená,  na stole veľká čerstvo upečená čokoládová torta ,  prišla  naša malá oslávenkyňa Jasmínka - krásne oblečená, narodeninovo upravená, rozdávala úsmevy všetkým naokolo a verila, že bude ako nikdy nebolo! Naš medzičasom už profesionálne speváčky začali duetom "Happy Birthday..." ktorý zdokonalili quartetom a napokon sme sa pridali všetci. Bolo nám veľkým potešením,  želať Jasmínke v deň jej narodenín veľa zdravia, šťastia a všetko, čo si jej srdce želá....

Náš posledný výlet viedol lesnou cestou asi pol hodinku (ca. 1000m) do strmého kopca, náučným chodníkom ku vchodu jaskyne v nadmorskej výške 890m. Belianska jaskyňa v severnom úbočí  Kobylieho vrchu nad Tatranskou Kotlinou zaujala opäť ako po prvý raz  napriek tomu, že ju niektorí z nás už párkrát navštívili. Prehliadkový okruh má dĺžku 1370 m s prevýšením 125m. Jaskyňa vytvára tri časti – vstupnú,  výstupnú a zostupný. Na trase je 860 schodov. Počas 70-minútovej prehliadky sme obdivovali sintrové vodopády, pagodovité stalagnity, jazierka a mnohé dalšie formy jaskynnej výzdoby. Jedna zo zastávok na prehliadkovej trase bola v Hudobnej sieni, ktorá dostala pomenovanie podľa zvukov dopadajúcich kvapiek vody na hladinu jazierka. V tejto sieni sme si pre jej výborné akustické podmienky vypočuli aj my niečo z klasickej hudby. Okrem úzkostlivého srdcobita vedúcej Jeleny sme ju nakoniec všetci zdolali bez ujmy na zdraví.

Ešte pred poslednou večernou párty na rozlúčku  sme sa spontánne rozhodli deti prekvapiť odmenou za ich poslušnosť, výdrž a samozrejme aj za dobrú slovenčinu. 

Takze sme sa obidve  rozhodli každého pozvať na jazdu Tatrabobom a objednali sme pizzu pre všetkých. Deti sa fakt veľmi potešili. Ale potom už bolo treba ozaj baliť kufre. Tak decká,  možno sa opäť zídeme na ďalšej našej akcii,   ako sme si už vopred naplánovali - na Kolibe v Bratislave, kde by sme sa radi stretli aj s účastníkmi z predošlých táborov. Zajazdili by sme si pozemnou bobovou dráhou, prešli lanovou dráhou a zviezli sa sedačkou na Železnú studničku. Tam by sme si zahrali športové hry a pri ohníku opekali špekačky a slaninku...  Kedy, to sa dozviete mailom v pozvánke SOVA alebo priamo od nás, vašich táborových vedúcich.

Takže , ako sa hovorí:  "Turisti poďte, posteľ za sebou hoďte " a my sa už vopred na Vás všetkých veľmi tešíme.

Jelena a Katarína

Milí rodičia, ani som už neverila, že sa nám jarný tábor podarí naplniť a uskutočniť. Ale ako ste sa práve dočítali, tábor bol zase niečím výnimočným a pre deti mimoriadnym. Podobne ako pre ich vedúce, Jelenu Tumarová a Katka Edingerová, ktoré s nadšením opisovali 5 spoločne strávených dní v Tatrách.  Pokiaľ ste ešte nikdy neboli na niekoľkodňových výletoch s menšou alebo väčšou skupinou detí , za ktoré ste zodpovední vo dne i v noci, neviete si predstaviť, koľko síl a energie to obnáša. Rada by som na tomto mieste poďakovala v mene spolku SOVA, aj  v mene Vašom  za všetku vynaložené energiu a snahu obom táborovým vedúcim: Jelene Tumarovej a Katke Edingerovej, ako ich pomocníčke Monike Gaubmannovej. Verím, že sa s nimi stretnete aj na ďalších táborových potulkách po Slovensku. 

Nielen dospelí sa radi vracajú na Slovensko ku svojim priateľom a príbuzným.

Deti si po prvom tábore, ktorého sa zúčastnia,  zvyknú na to, že na Slovensku prežijú nádherné momenty s novými kamarátmi a tešia sa na ďalšie táborové pokračovania. Jedna táborová generácia sa dostala do veku, že  zanedlho bude sama môcť sprevádzať „tých menších“   do tábora. A nová táborová generácia nám práve vyrastá.   

Verím, že táto nová mládežnícka partia sa skamaráti natoľko, že aj keď vyrastie z táborových nohavíc,  vždy si nájde čas na niekoľko milých stretnutí, či už v Slovenskom školskom spolku SOVA, alebo na našej „rodnej slovenskej hrude“, alebo aj v súkromí.

Známe umelecké duo Spievanku (Mária Podhradská) a Zahrajka (Richard Čanáky) pozná hádam každá mamička alebo otecko malých detí. Slovenské „Uspávanky“ naspievané touto dvojicou kupujú rodičia už pre svoje bábätká. Mária Podhradská a Richard Čanáky naspievali niekoľko albumov detských rytmických a melodických pesničiek, ktoré sú priam nákazlivé na spievanie, a to nielen pre deti. Oživili staré známe slovenské detské pesničky, ktoré sme už pozabudli a doplnili novými veselými rytmickými detskými piesňami.

Hlavne pre rodičov žijúcich v zahraničí, ktorí chcú podporovať svoje deti v rozvoji slovenskej reči, je spievanie slovenských piesní nevyhnutným doplnkom, aby si deti osvojili slovenskú reč so správnou melódiou a rytmikou.

V rámci pravidelných stretnutí slovenských mamičiek a oteckov s deťmi v Slovenskom skolskom spolku SOVA na Otto-Bauer-Gasse spievame a počúvame práve ich pesničky a pre naše deti vo Viedni sú Spievanka a Zahrajko súčasťou ich života. Preto sme sa rozhodli pozvať ich osobne k nám, aby si s našimi detičkami prišli zaspievať osobne. Viacerí ich poznali aj z najnovšieho DVD Spievankovo, ktoré je pre niektoré deti neodmysliteľným rituálom.

Spievanka a Zahrajko je synonymom dobrej nálady, spevu, hry a tanca. A naozaj nesklamali. Priestory doslova praskali bohatou účasťou rodičov s malými deťmi, každé dieťa sa chcelo prísť pozrieť na Spievanku a Zahrajka osobne. A nielen pozrieť. Spievanka za chvíľu strhla skoro všetky deti, ktoré spolupracovali pri spievaní do mikrofóna, tancovaní a pohybových cvičeniach. Spievanka a Zahrajko prišli z ďalekej krajiny Spievankova, kde sa stále spieva, až k nám do Viedne. S ťažkým kufrom plnom záhadných vecí ako ovocie a zelenina, ktorá sa nedá jesť, ale hrká a robí muziku, či Rafaela Stonožka alebo spievajúci had.

Umelecké duo Podhradská a Čanáky nie sú len speváci. Sú to dobrí herci, zabávači a pedagógovia a vidno, že ich práca baví a prináša im potešenie. Rodičia s deťmi odchádzali domov plní dojmov a zážitkov a každý si mohol zakúpiť CD s ich pesničkami, aby si doma mohli ďalej spievať ich pesničky a mať dobrú náladu.

Iveta Gregor

Detailné informácie priamo u pani Mgr. Angely Michelitsch :  0699/ 17 24 78 12 / amichelitsch@web.de
 

Predpokladom účasti na kurze je platné členské v spolku SOVA v roku 2011 - 15 Eur ročne a poplatok 70 Eur za 2. semester 2011.
Poplatky treba uhradiť na konto SOVA: 3710071330 v  BAWAG, BLZ 14000

Termín 2. skupiny:
Pondelok od 16.00- 17.30 - deti od 5-7 rokov - pani učiteľka Smejová -Koleková (0664-96 50 073) - treba zavolat!!!